pondelok 20. januára 2014

Paríž (a tentoraz ani slovo o nejakých pamiatkach)

Tak za tie dva mesiace čo som v Rumunsku som nezozbieral dosť materiálu na jediný post a stačí mi prísť do Paríža a voilá.
Minulý týždeň som sa dozvedel, že musím na centrálu na dôležité stretnutie a keby som si pri objednávaní letenky nezamenil čas príletu s časom odletu (na hlavu som), ani by som to dnes nezažil. 
Moja chybička znamenala, že už pri vystúpení z lietadla na Charles de Gaulle som mal meškanie a vedel, že sakra, tak toto stihnem len ak sa stane zázrak.

Stal.

Z letiska na centrálu to je bežne taxíkom 45 minút, samozrejme (ako inak) som dorazil v čase pravidelnej zápchy, kedy je to aspoň dvojnásobok.
Pri východe z letiskovej haly ma zúfalého (bol som ľahká obeť) odchytil taxikár a ponúkol, že ma do mojej destinácie zavezie za pol hodku. Jasne, že som súhlasil, bez toho aby som vedel ako to chce urobiť.


Jeho taxíkom bola totiž motorka (vraj zima-nezima, fičí tak dovtedy, kým nenasneží, tohtoročná zima mu určite robí radosť).
Nikdy som fanúšikom tohto dopravného prostriedku nebol a okrem svojej Babety a Jawa 350 počas vodičáku (trápenie) som na žiadnej ani nesedel. 
Chlapík z útrob svojho stroja vytiahol dve prilby, koženú bundu, aby som to v teple prežil, naložil kamsi môj ruksak, na vrch priviazal kufrík, usadil ma, prikryl kožušinou (mal som pocit ako kňažná na saniach v ruskej zime) a odfrčal. 
Najlepšia jazda akú som kedy zažil (vzhľadom na to, že stále porovnávam len s Babetou a tou spomínanou Jawou, tak to nie je ani ťažké uveriť)! Wow! Skvelý pocit, chalanisko si to miestami fičal 120km/h, predieral sa pomedzi autá a hlavne stihol to!
Nuž teraz je už len otázka, keď si tiež niečo také kúpim, nevyhodí ma Panička z domu? :)