pondelok 4. novembra 2013

Krajina nalešnikov

Donedávna som si pod Poľskom predstavoval: 
  • veľkú krajinu s krowkami na každom rohu, 
  • trhmi v Zakopanom,
  • rozbitými cestami, 
  • jazykom, v ktorom naše hladať znie veľmi smiešne, 
  • vysokými domami s plechovými strechami (chápem, že kvôli dani sa snažili ťahať stavby do výšky, ale naozaj museli byť také škaredé?),
  • a suseda, s ktorým okrem sem tam škandálov s konským mäsom a naťahovaním sa o názov bryndza, máme naj bezproblémovejšie spolužitie (našťastie nikto si už nepamätá na ozbrojený konflikt o územie okolo Kežmarku po druhej svetovej vojne).
Za posledné týždne, ktoré sme tu s Paničkou a Pipinom strávili, vidím už krajinu inak a stal som sa jej veľkým fanúšikom. Vidieť ako sa Poľsko rozvíja, stavajú sa diaľnice, buduje infraštruktúra, neorientujú sa iba na získavanie manuálnej práce ako je naša špecialita a nielen slovne (ako u nás) podporujú znalostnú ekonomiku (mnohé IT firmy sme sťahujú veľkú časť európskej prevádzky, kvôli vzdelaným ľuďom s dobrými znalosťami jazykov).

Okrem pozitív tu však vidím aj dve veľké negatíva.


Rýchlostné cesty sú tu na porazenie. Každých 100 metrov je semafor. Teda možno to nie sú rýchlostné cesty, ale mne tak pripadajú a pokiaľ ma poľskí policajti nepresvedčia o opaku, tak sa ich tak budem snažiť využívať. Sem tam sme sa dostali i na klasickú diaľnicu (kde sa legálne dá ísť 140 km/hod), platí sa na nich mýto a často vás na nich spomalí obmedzenie rýchlosti na 70 km/hod, po ktorom sa zboku napája bočná cesta (čo je toto za výmysel?).

Druhá vec na šľaktrafenie sú ulice s mačacími hlami. Sú všade, až mi to pripadá, že tu nemajú asfalt. Aj keď nenosím lodičky, malý Pipin je v kočiari po prechádzke chudiatko celý vytrasený.

To je z negatív nateraz všetko.

Naša firma má pobočku v meste Bydgoszcz na severe Poľska, len 170 km od pobrežia Baltického mora. Mesto je veľké asi ako Bratislava, jeho centrom tečie kanál, v ktorom sa v lete premáva vodné taxi a takto na jeseň sú okolo neho príjemné prechádzky. Mesto prechádza 18ty poludník, je tu kopa skvelých reštík, dva výborné zmrzlinárne (Sowa a Grycan) a tým zoznam pozitív môžeme uzavrieť.


Naša obľúbená reštika "52", nielen americky vyzerá, ale všetko rovnako dobre ako v US chutí.
V meste sú skutočne krásne parky
Bydgošský kanál
Do Bydgoszcz sa dá dostať lietadlom, no treba prestupovať vo Varšave a aj spolu s cestou na Schwechat a všetkým tým čakaním trvá cesta okolo osem hodín, pár krát som si vyskúšal a keď sme sa jeden týždeň rozhodli, že sem pôjdeme všetci traja, lietadlo sme zavrhli a nechali si Googlom navrhnúť najrýchlejšiu cestu autom.

No, napriek optimistickému odhadu chlapcov z Mountain View cesta so šesťmesačným Pipinom netrvala 8 hodiek, ale 12. Cesta tam prebehla výborne, dáko som netrafil na Čadcu, takže do Makova som sa dostal cez rôzne cesty-necesty, aspoň sme však videli krásne lesy a nádherné Beskydy, kam sa chceme určite vrátiť. V celom Poľsku muselo byť hrozne veľa hríbov, lebo popri ceste sme videli nielen parkovať desiatky áut, ale tiež videli množstvo týpkov predávajúcich košíky svojich úlovkov. Cesta späť už nebola až takým plain sailing, pretože nášmu inžinierikovi malému sa práve dral prvý zúbok.

Keď už sme zvládli tých 800 kilákov, nestačilo nám a jeden z víkendov sa na odporúčanie poľských kolegov vybrali do neďalekých Gdaňsk a Toruň.

Gdaňsk nie je len miestom, kde začínala Solidarita (aj keď je vám tento fakt často pripomínaný, dokonca môžete ísť aj na prehliadku mesta Po stopách Solidarity), ale tiež významný prístav a vôbec, nádherné mesto, ktoré určite stojí za návštevu. Centrum so svojou architektúrou pripomína skôr centrum Amsterdamu či Kodane než Poľsko a na prvý pohľad sme sa doň zaľúbili.


Dluga ulica v Gdaňsku
V Gdaňsku sme v parčíku objavili sochu Svätopluka (tak asi nebol len slovenským kráľom ako je teraz populárne tvrdiť), nebol však na koni s masívnymi vajčiskami ako na bratislavskom hrade, tak nám nestál ani za fotku.
V sobotu, kedy sme sa do Gdaňsku vydali, práve prebiehala na nábreží akcia, ktorej zmysel nám ušiel, no prejavovala sa tak, že z každej plachetnice, ktorá tam bola posádka hulákala, púšťala hlasno hudbu a strieľali z dela. Pipin je z tohto preľaknutý snáď ešte i teraz.
Čo si nenechajte ujsť je múzeum jantáru a tiež navštívte najvyšší tehlový kostol v Európe (tehlové budovy, ktorých je tu požehnane, som prvých niekoľko týždňov nedokázal oceniť, pretože mi všetky pripomínali tie tehlové baraky v Auschwitz). 
Nábrežie v Gdaňsku
Na skok od Bydgoszcz je mesto Toruň, ktoré nám miestny odporúčali navštíviť. Je rodiskom Kopernika, na pár dní počas ruskej kampane sa v ňom zastavil i Napoleon, tak čo sme horší? Toruň je známa perníkmi a pirohmi, napriek tomu, že sme pyšní na svoj status gastroturistov sme nevyskúšali ani jedno.
Námorná mína, len tak voľne v parčíku pohodená