štvrtok 28. marca 2013

Malý zelený prírastok

Dnes sme s Paničkou dostali prvých päť kópií našej knižky, ktorú sme si vydali po dvoch rokoch na cestách po svete. Tešíííme!



pondelok 18. marca 2013

Dosť už stredoveku!

Po minulom víkende v starobylom Tolede a Segovii som si na víkend vymyslel návštevu juhu Španielska. Začal som v Sevile.
Španielske námestie
Jednou z najpozoruhodnejších vecí v meste je Plaza de Espaňa, Španielske námestie. Zaujímavý pol-oblúkovitý pôdorys, veže na oboch koncoch a kanál kopírujúci poloblúk s lodičkami na člnkovanie. Pekné na pohľad, ale úplne zbytočné. Na námestí okrem fontány a člnkujúcich turistov nie je vôbec nič a aj budovy navôkol slúžia len ako "okrasa".
Kvôli akvaduktu sa do Sevily trepať neoplatí...Toto je všetko čo z neho zostalo.
Katedrála v Sevile je najväčším gotickým chrámom na svete (a tretím najväčším celkovo) a stojí za návštevu. Upozornenie, keď budete v pomerne dlhom rade na lístky, presvedčte sa, či nečakáte omylom v rade určenom iba pre skupiny a rezervácie (pokladňa hneď pri veži), individuálny vstup je pár desiatok metrov ďalej.
Pohľad na katedrálovú záhradku z priľahlej veže La Giralda, pôvodného minaretu. Na vrchol veže nevedú schody ale plošiny, aby sa na ňu dalo dostať na koni (kôň nebol súčasťou prehliadky, pekne sme museli po svojich).
Títo štyria mládenci nesú rakvu s údajnými pozostatkami Krištofa Columba (moreplavca, nie inšpektora!).
Podľa odporúčaní je ďalšou dominantou mesta Reál Alcazár (najstarší doteraz používaný kráľovský palác na svete), ktorý je v tesnom susedstve katedrály. Kedysi bol používaný na kráľovské "párty". 
Reál Alcazár
Má obrovskú záhradu a je poskladaný z viacerích menších palácov, často ešte z moslimskej éry. Veď nie je to škaredé, ale v nemom úžase nezostanete.
Bazénik na nádvorí jedného z palácov.
Ako si tak sedím, vychutnávam pár minút slniečka, bolo zaujímavým zážitkom sledovať mamičku s malým chlapcom, ktorému už viac nechcela dovoliť chodiť po štyroch za ich psom a tak sa malý od jedu hodil o zem.
Doterazil som si myslel, že "hodiť sa o zem" je iba slovné spojenie. Nie je.
Pri odjazde som na vlakovej stanicu narazil na skupinku mladých poobliekaných v kostýmoch a doteraz ľutujem, že som si ich nevyfotil. Mal by som prvú fotografiu rytiera Jedi v živote.

nedeľa 10. marca 2013

Tečie vodička ...tečie?

Po príjemnej toledskej sobote som to ani dnes v Madride nevydržal, popozeral na Internete kam sa v okolí oplatí pozrieť a ešte pred obedom vyrazil.

Mojim cieľom bola Segovia, ďalšie stredoveké mestečko, tentoraz na sever od hlavného mesta. Rýchlovlakom za menej ako pol hodku. Ak by ste sa rozhodli pre rovnakú trasu a na stránke španielskych dráh kupovali lístok, tak nájdete dve Segovie. Jedna Segovia je stará stanica, kam jazdia iba bežné, pomalé vlaky, "vŕbaky". Druhá je Segovia-Av alebo tiež Segovia Guiomar, nová stanica pre rýchlovlaky. A tým som sa práve vydal.

Renfe AVE.
Zo stanice, ktorá je uprostred pustatiny, polí, kravičiek a neďalekých zasnežených vrchov sa dostanete najjednoduchšie busom číslo 11 priamo do mesta. Neskúšajte ísť pešo, je to okolo 7 kilákov a neuvidíte nič čo by za tú cestu stálo.

Vystúpite na tretej, poslednej zastávke priamo pri dominante mesta. Obrovskom rímskom akvadukte.
Dominanta mesta. Zaslúžene.
Má 167 oblúkov a privádza vodu z takmer 20 kilákov vzdialeného potoka. Teda privádzal by, keby privádzal. I po tých 2000 rokoch je údajne plne funkčný, no už v ňom vodička nežblnkoce. Akvadukt končí na hradbách, ďalej už H2O distribuovali po celom starom meste podzemnými kanálmi.

Samotné mestečko je vám to pekné, ale pozitívne dojmy prekazilo seknutie v krížoch a tak som sa tých pár hodín horko premotal len horko ťažko. 
Cestou k pôvodom románskej katedrále, som sa nechtiac pridal ku štrajku. 
Okrem katedrály stojí za zmienku bývalá káľovská rezidencia (neskôr väzenie, teraz vojenský archív a múzeum) Alcazár s pekným výhľadom. Vraj pekným. Do veže vedie 152 schodov a vzhľadom na svoj stav som to rýchlo prehodnotil a fotky si pozriem radšej na webe.
Katedrálonka.
Alcazár má vežičky ako Bojnický zámok.
Po mestečku som sa motal asi štyri hodky, počas ktorých absolvoval dva obedy a videl veľa pekných domčekov, kláštorov, veží, kostolíkov, ale po pravde, na včerajšie Toledo sa nechytá a návštevu iba pokiaľ hľadáte vhodnú kulisu ku gurmánskym hodom. Napríklad miestej lahôdke, malinkým, nevinným pečeným prasiatkam.
Také malé a už pečené.

sobota 9. marca 2013

M*A*S*H


Na tento víkend som mal veľkolepé plány. Návštevu juhu Španielska, motanie sa po starobilej Seville a Cordobe, lenže... Aj tu zrejme majú na predpoveď počasia pána Iľka. Ako vieme jeho predpovede sú úplne presné ("počasie je"), nie vždy sa mu však podarí zladiť predpoveď s aktuálnym dátumom a častokrát ani s miestom. Tak sa môže ľahko stať, že predpoveď sneženia je síce pravdivá, ale nevzťahuje sa na nás, ale na Sibír.
Podobne tu. Ešte v piatok si pozerám a vidím na stránke zatiahnuté s prehánkami počas celého víkendu, aby som sa v piatok zobudil do nádherného slnečného dňa. Už to bolo síce neskoro na cestu na juh, no nehádzal som flintu do žita a vymyslel záložný plán.

Pamätáte si na Klingera zo seriály v nadpise? Pochádzal z amerického Toleda (práve pred rokom, keď sme boli v Ohio sme okolo neho často prechádzali). Originálne Toledo je v Španielsku, len tuto kúsok na juh od Madridu a vlakom sa tam dá dostať za 35 minút. Jedna z ulíc v ňom sa dokonca volá (no nie priamo po Kligenrovi) Toledo v Ohiu.
Dominantou mesta je Alcazár, vojenská budova (neviem čo znamená gobierno militar) podobná svojimi štyrmi vežami bratislavskému hradu.
Toledo je nádherné stredoveké mestečko, takmer nedotknuté modernými budovami. Teda staré Toledo, mesto v rámci hradieb. Neďaleko je nové, moderné Toledo, bežné nudné sídlisko.
Na prehliadku mesta stačí síce pol dňa, ale je nutná dobrá obuv a kondička. Vďaka svojej polohe, na kopci, sa nachodíte hore dole jak na kolotočoch. Teda nachodil som sa po asi tisíc schodoch, kým som nezistil, že mysleli aj na netrénovaných turistov a na mnohých miestach sú eskalátory.
V Nitre majú podobne na rohu sochu Corgoňa, ktorý "podopiera" budovu.
V meste cítiť miešanie troch vplyvov, kresťanského, židovského (dôkazom je židovská štvrť i dve synagógy) i moslimského (skoro každý kostol bol určitý čas i mešitou a na architektúre to ľahko poznať).
Synagóga Santa Maria la Blanca. Prečo Sv. Mária, keď to má byť synagóga? Nuž časom bola premenená na katolícky kostol.
Určite nevynechajte návštevu katedrály. Na Internete sa dočítate, že vstupné 8EUR za to nestojí, no neverte všetkému čo je na Internete. Ide o jednu z najkrajších katedrál, ktoré som navštívil (a to beriem do úvahy i Sv. Petra v Ríme). 
Časť katedrály, celá sa mi nijako nezmestila do záberu.
Pre obdivovateľov umenia len pridávam (aj keď práve tí to určite vedia), že v mestečku až do svojej smrti býval El Greco a nielen, že v ňom má svoje múzeum, ale i v samotnej katedrále môžete vidieť jeho diela (napríklad v úžasnej zákristii, ktorá výzdobou svojho stropu pripomína malú Sixtínsku kaplnku).
Zákristia v katedrále.
Čo sa mi najviac páčilo z technického hľadiska bola pokladnica, v ktorej okrem iného bola obrovská, dva a pol metra vysoká zlatá monštrancia, ktorá sa skladá z troch hlavných časti, 250 sošiek a celkovo 5600 súčiastí, ktoré sú pospájané 12500 šróbami. Pamätám si keď som kedysi rozoberal a následne dával dokopy svoju Babetu koľko nepotrebných súčiastiek mi vždy zostalo. Ktovie, keby ma nechali rozobrať toto ako by to dopadlo.
Ani celú monštranciu som do obrázku nenapchal. Traduje sa, že jej 18 kg zlata pochádzalo z prvého, z Ameriky privlečeného, zlata.
Ak budete mať cestu okolo, určite sa zastavte. Sľubujem nádherne strávený deň.

Čo zbožňuje Sheldon Cooper?

Začnem nadpisom. Tí, ktorí zatiaľ nepoznáte fenomenálny seriál Big Bang Theory, nepoznáte žiaľ ani pána Sheldona Coopera a už vôbec nie čo má rád. Ostatním je jasné, že budem hovoriť o vlakoch.
Stanica "u nás" v Tres Cantos.
Španielske vlaky som už určite chválil. Či nie? Ak nie, je najvyšší čas. Moderné, čisté, presné. Na rozdiel od nás, radosť cestovať (s výnimkou IC, aby som nekrivdil). Vlakov je niekoľko typov:
  • V mestách klasické metro.
Madridské metro.
  • Pred 20 rokmi rozbehli koncept prímestských vlakov (volajú sa Cercanía), ktoré jazdia v okolí 12 španielských miest. Aktuálne majú 285 takýchto súprav, ktoré (len v Madride samotnom) na 386,6 km tratí so 100 zastávkami mávajú meškanie iba v menej ako 2% prípadov. Wow.
  • Na dlhšie vzdialenosti bežné vlaky (Media distancia). Ešte aj tie však fičia rýchlosťou 160 km/h (vo vlaku sú monitory, kde je zobrazená rýchlosť a poloha vlaku na mape, podobne ako v lietadlách), teda toľko koľko u nás po modernizácii trate z BA do Žiliny budú jazdiť tie najrýchlejšie. Samozrejme všetky doteraz spomínané sú elektrické. ožno kdesi ešte aj naftové, ale zatiaľ som na taký v okolí Madridu nenarazil.
Aj takto môže vyzerať železničná stanica. Pre tých, ktorí poznajú iba Hlavnú stanicu v našom hlavnom meste to musí byť šok.
  • Rýchlovlaky. V nich by bol Sheldon nadšený najviac. Rovnako som i ja. 
Obdoba francúzskeho TGV, španielske AVE. Raketa na koľajniciach.
Zrýchlenie podobné lietadlu, hladká jazda a vzdialenosť 90 km prekonaná za 25 minút (bežných vlakom hodinka a pol). Zážitok. Priemerná rýchlosť okolo 300 km / h (Seville je vzdialená 550 km a dostali sme sa tam za 2 hodky a 10 minút).
Takto sa spájajú "rušne" na rýchlovlakoch, vyzerá to, že si dávajú "pusu".
 Bežne sa lístky kupujú v samooblužných automatoch, no stalo sa mi, že ujo v automate vypísal, že takúto transakciu vykonať nemôže, tak som šiel kuknúť dáku lístkopredajňu. Pri vstupe do nej si vyberiete z automatu lístok s poradovým číslom, podobne ako u nás v bankách či niektorích úradoch a čakáte, kým vám monitor oznámi, že ste na rade a ku ktorému okienku sa treba prišmochtať. Vzhľadom na to, že nikto z turistov netuší, že tu takýto systém funguje, podobne ako ja, cudzokrajní návštevníci sa najskôr bezradne  potulujú a dívajú po hale, kým ich domáci neusmernia k mašinke s číslami.

Aby sme sa dostali do svojho vlaku (platí iba pre vysokorýchlostné AVE), musíte prejsť bezpečnostnou kontrolou batožiny. Podobne ako na letisku, len sa netreba vyzúvať, vyzliekať a ide to veľmi rýchlo. Vzhľadom na to, že v roku 2004 bola stanica Atocha (jedna z najdôležitejších madridských staníc a moja častá prestupná zastávka) cieľom teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 191 ľudí, niet sa Španielom čo čudovať.


Minule som písal o tom ako vo vlakoch zvyknú žobrať. Dnes som zažil niekoľko nových foriem. Prvá bola slečna s klasickými lístočkami, ktoré kládla na sedadlá, kde spomínala, že má dvoch bratov a blabla. Vyzbierala pár euro a ako vystúpila vošiel starší, dosť zanedbaný pán, ktorý sa hromovým hlasom začal sťažovať na súčasnú situáciu a na moje prekvapenie tiež čosi skasíroval. Na ďalšej zastávke si vymenil miesto s o čosi mladším mužom, ktorý po svojom slovnom úvode vytiahol píšťalu a začal na nej pár minút zúfalo hrať (vraj pre naše potešenie). Keď nechcel prestať vrzúkať, n
ejaký spolucestujúci mu čosi dal a konečne to zabalil.

Bolo to práve vo vlaku, kde som sa dočítal tento citát (sadol si predo mňa chalan s kufrom, na ktorom ho mal vytlačený): 
"To travel is always a good way to say hello to life. Enjoy it."
"Cestovať je dobrý spôsob ako pozdraviť život. Užite si to!" 
By Greenwich
Nemôžem súhlasiť viac. 

nedeľa 3. marca 2013

Diabol nosí Pradu

Konečne teploty stúpli nad 10 stupňov, vykuklo slnco a tak som sa odvážil opäť do Madridu. 
Ako som sa tak po návšteve najlepšej talianskej reštaurácie vôbec (ani nikde v Taliansku som na také úžasné miesto nenarazil, už mi tiramisu nikdy nebude chutiť rovnako, ach) motal po neďalekých uličkách, došiel som k námornému múzeu.
Námorné múzeum
Vstup je dobrovoľný, celá prehliadka po 24 sálach trvá maximálne pol hodku a je síce fajn, no nič na odpadnutie. 

Len o pár sto metrov južnejšie ... konečne sa dostávam k tomu nadpisu ... je Prado, celým menom, Museo del Prado, jedna z najslávnejších galérií na svete.

Prado
Mal som tam už dlhšie namierené, no vždy som sa odhovoril, že veď tam budú len obrazy. A boli. Niekoľko tisíc, na troch rozsiahlych podlažiach od Goya, Caravaggio, Velasquez, El Greco a ďalších. V sprievodcoch píšu, že si máte na Prado vyhradiť aspoň pol dňa a nepokúšať sa ho prejsť naraz celé. Preháňajú. Pokiaľ nie ste študent umeleckej školy, nerobíte si zápisky, nestrávite pri každom obraze hodku, nepoužívate audio sprievodcu a čítate si popisky iba pri dielach, ktoré vás oslovia (mňa oslovili z celej galérie dve, ale tých popisov som počítal viac), dá sa múzeum prejsť (no skôr prebehnuť) za dve hodky.
Pôvodne som si myslel, že je to buď baník, alebo má v ruke skladaciu kušu, no podľa tabuľky je to maliar.


Kozy

Snažil som sa ovládať a nepodľahnúť, no zlyhal som. Odkedy som sa dozvedel, že príde do Madridu, rátal som dni, kedy sa tak stane ... Nakoniec  som pred pár dňami boj vzdal a lístok na prvé možné predstavenie si objednal.
"Kooza"
Ako zvyčajne, bol som unesený. 

Po niekoľkých show tohto 5000 členného spolku (či už vo Viedni, Manile, dva razy v Las Vegas a ešte kdesi v Ohio) som vedel čo možno očakávať, no stále dokážu prekvapiť, očariť, zabaviť a poprieť gravitačné zákony.

Obdivujem jedno z ich pravidiel. Ak sa niektorý akrobatický prvok nepodarí, artista ho okamžite skúsi znova. Pri jednej show sme tŕpli po páde akrobatky do záchytnej siete, no tá vyliezla opäť hore na konštrukciu a tentoraz sa jej partnerovi podarilo ju úspešene vo vzduchu zachytiť za nadšeného potlesku zúčastnených. I tento večer sme boli svedkami dvoch takýchto "opakovaní".
Ešte aj pojazdné záchodky majú štýlové
Priznávam, po toľkých predstaveniach ma už nudia ich klauni a tanečné čísla, ktorými je vyplnený čas medzi artistami, no napriek tomu hneď ako bude ďalšia príležitosť (v septembri v Bratislave), váhať nebudem.