sobota 26. januára 2013

Nečakaná cesta

Hobit nie je v našich kinách žiadna novinka, ale hoci mám rád knižku, rovnako i PP - Pána prsteňov (až na to, že každá postava tam má viacero mien, podľa toho v ktorom regióne sa nachádza, čo ma riadne miatlo), dlho som sa jeho zhliadnutiu bránil. 

Odrádzali ma recenzie upozorňujúce na rozvláčnosť filmu ("scéna, ktorá má v knižke dva riadky je nahradená 15 minútami filmu") a vôbec snahu rozdeliť kratučkú knižonku do troch filmov. 

Dnes, keď sme sa už tak či tak dostali do jedného z "kráľovstiev konzumu" (zase som pribral, tak bolo načim vynoviť šatník, už by tento proces mohol prestať, kde mám na to stále brať, čo kradnem?) v Eurovea (či máte radi nákupné centrá alebo nie, jej sklená strecha je naozaj krásna, preto som ju zobral na milosť), tak sme sa s Paničkou (+Alexandra Nikolini) "ukecali", že predsa len toho Bilba ako sa motá, kukneme.



Takže k tým recenziám. Modré oči. Žiadna ťažkopádnosť, ani chvíľku sme sa počas tých dva a pol hodín nenudili! Vizuálne úchvatné a napínavé, aj keď už nie rozprávka ako v knižnej predlohe. Určite však pútavejšie ako scény v poslednej časti PP s Frodom, jeho (stále rovnakým) trpiteľským výrazom a večne usmokleným Samom (som si pri pozeraní želal nech ich v Morii ten pavúk kľudne aj zožerie, aj keď pánovi Tolkienovi by sa táto verzia zrejme nepozdávala, len nech sa na to nemusíme viac dívať).

Predstaviteľa mladého Bilba, Martina Freemana, som prvý raz videl vo filme "Ali G" po boku Sasha Baron Cohena (predstaviteľ známejšieho Borata). Rovnako bol skvelý v "Love Actuallyteraz sa znova ukázalo, že tí Saleziáni, ku ktorým chodil do školy, dobre spravili, keď ho poslali na herectvo. Verím, že sa chlapčisko teší, že si to u mňa vyžehlil po jeho faux-pas v adaptácii "Stopárovho sprievodcu v galaxii".

Glum (pre znalcov - viem, že správne sa volá "Gollum"), náš starý známy schizofrenik z PP (žiadny Poprad! vysvetlivka je hneď v prvom odseku), vo chvíľach keď sa objavil, úplne ovládol celú obrazovku (teda plátno). Nebolo to iba kvôli dokonalým CGI (počítačovým efektom) a obrovským modrým očiskám, ale najmä vďaka jeho predstaviteľovi Andymu Serkisovi (toho po všetkých tých rokoch nakrúcania musí z tej skrčenej polohy, v ktorej stále chodí, pekelne bolieť chrbát).

Takže ďakujeme za zážitok, tešíme sa na ďalšiu časť o rok. Opäť raz klobúk dolu Peťko Jackson!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára