Už od svadby sme sa s Paničkou chystali na Island (ešte skôr než to bolo cool) a na Vianoce sme si ho dali ako darček. Vybrali sme si najkratší pobyt, ktorý sme v ponuke Bubo našli, aby naše päťročiatko bez nás nezostávalo dlho samé doma.
Večer pred odchodom som objednal taxi na 2:50, lebo o 3:30 sme mali byť v Osobnom prístave, kde nás čakal odvoz na Schwechat.
Prvé dojmy z krajiny: je čistá (absolútne žiadne rozhádzané smeti, špina na cestách alebo uliciach).
Ich zriadenie bolo na stredovek veľmi pokrokové, raz do roka sa stretávali zástupcovia všetkých kmeňov na zhromaždení, ktoré nazývajú prvým parlamentom (Þingvellir or Thingvellir). Okrem prijímania zákonov to bola aj veľká párty. A okrem párty aj miesto popráv. Popri poprave bolo ťažkým trestom aj vyhnanstvo a vylúčenie z komunity. Takýto človek sa musel buď ukrývať alebo odísť z ostrova a nikdy sa nevrátiť, pretože ktokoľvek na Islande ho mohol legálne zabiť.
Idylka so slobodou Islanďanom netrvala dlho (od 9. do 11. storočia). Dostali sa do područia Nórov a keďže tí sa dostali časom pod Dánov, tak spolu s nimi aj Island.
V roku 1000 dobrovoľne prijali kresťanstvo, tiež o tom rozhodli na zasadnutí parlamentu. Neskôr, pod vplyvom Dánov, protestantizmus.
Mor, ktorý dovliekli z Anglicka tri potkany na lodi, zabil 2/3 populácie. Keď sa loď blížila k pobrežiu, posádka už vedela, že sú nakazení, tak nešli na breh, ale potkaníky áno.
Dáni sa k Islanďanom správali zle (údajne horšie ako k zvieratám). Dlhé roky či stáročia dokonca mali Islanďania zakázané obchodovať priamo s niekým iným ako Dánmi a až v osemnástom storočí sa to trošku zjemnilo a Dáni začali na ostrove rozvíjať aj prvý priemysel (spracovanie ovčích produktov).
Počas II. svetovej vojny, keď bolo Dánsko v područí Náckov, bol Island obsadený Američanmi (nešlo o násilnú okupáciu), ktorí tu mali základne. V roku 1944 vyhlásil Island samostatnosť. Vplyv Ameriky pretrval, doteraz je tu množstvo amerických sietí (ako Ruby Tuesday), ktoré nie sú dokonca ani v kontinentálnej Európe.
Börkur nám vravel, že počas studenej vojny (a toto mu naozaj verím) bol americkým agentom. Bol členom 15 člennej bunky, ktorú Američania 4 roky trénovali na rôzne akcie v prípade napadnutia Islandu Rusmi. Vraj Rusi si budovali podobné jednotky. Na nátlak novomanželky sa z tejto skupinky stiahol, ale povolali ho počas summitu Gorbačov - Raegan v roku 1986 ako jedného zo šoférov (nie priamo prezidenta, ale jednej zo šiestich 6 členných posádok s agentmi, ktoré prezidenta sprevádzali).
Čo nám však chutilo bola jahňacia polievka, lamb soup, skúšali sme ju na niekoľkých miestach, výborný vývar so zeleninou.
Druhú časť si môžete prečítať tu.
Večer pred odchodom som objednal taxi na 2:50, lebo o 3:30 sme mali byť v Osobnom prístave, kde nás čakal odvoz na Schwechat.
O 2:55 ráno volám do taxislužby, že kde je. Vraj o 3 minútky u nás. No nebol. Meškal takmer 20 minút, my už nervy, že to nestihneme a dorazilo ma, keď sa ma šofér spýtal akou cestou tam má ísť. Čo nemá Google Maps? V živote nebol v Bratislave? Naozaj si želám, aby fungoval rating systém pre taxikárov, ako má zavedený Uber alebo aj slovenský Hopin. Po jazde dám taxikárovi hodnotenie (1-5), ak mu priemerné hodnotenie klesne pod 4,0 tak skončil.
Šófér mal však naše ponáhľanie v paži, celkom sa po ľudoprázdnych dedinkách vliekol a keby sa ho Panička nespýtala A kto nám zaplatí tých X EUR za dovolenku, ak to zmeškáme?, tak sa s ním vozíme doteraz.
Prišli sme nakoniec presne o pol, síce ako poslední, ale načas. Za "trest" sme nemohli ísť s ostatnými v minivanoch, ale mali sme osobný Mercedes :)
Vo Viedni sme čakali asi 2,5 hodky na odlet (neskôr sme zistili, že preto sme tam tak skoro, lebo sme šli na letisko s inou skupinou, ktorá odlietala do Panamy alebo kam). Prestupovali sme vo Frankfurte (znova čakanie asi 2,5 hodky) a odtiaľ už rovno do Keflavíku (cca 3,5 hodky).
Na letisku sme zistili, že s nami letel aj Michal Horňáček, náš sprievodca. Nasadli sme do bieleho terénneho autobusu Mercedes so šoférom Börkurom, ktorý je aj sám sprievodcom (www.tourguide.is).
Prišli sme nakoniec presne o pol, síce ako poslední, ale načas. Za "trest" sme nemohli ísť s ostatnými v minivanoch, ale mali sme osobný Mercedes :)
Vo Viedni sme čakali asi 2,5 hodky na odlet (neskôr sme zistili, že preto sme tam tak skoro, lebo sme šli na letisko s inou skupinou, ktorá odlietala do Panamy alebo kam). Prestupovali sme vo Frankfurte (znova čakanie asi 2,5 hodky) a odtiaľ už rovno do Keflavíku (cca 3,5 hodky).
Na letisku sme zistili, že s nami letel aj Michal Horňáček, náš sprievodca. Nasadli sme do bieleho terénneho autobusu Mercedes so šoférom Börkurom, ktorý je aj sám sprievodcom (www.tourguide.is).
Prvé dojmy z krajiny: je čistá (absolútne žiadne rozhádzané smeti, špina na cestách alebo uliciach).
Počasie
Oficiálne začína leto na Islande 19.4. a počasie, ktoré sme zažívali bolo prekvapilo samotných domácich. Slnko, dážď alebo sneh, zamračené a vietor - a dokola, takto sa to striedalo každých 10 minút až pár hodín. Úplne na nervy.
Michal vravel, že sme mali prísť v júni, to je podľa neho najkrajší mesiac (a vraj by bol určite zelenší). Práve 21.6. je na Islande najdlhší deň, najviac slnka (zapadne možno na dve hodky).
Šofér nám hovoril, že práve prúdi na západnú časť ostrova, kde sme sa pohybovali po celý čas, chlad z Grónska. V čase našej návštevy na východnom pobreží (kam sme sa nedostali), bolo pekne jarne.
Michal vravel, že sme mali prísť v júni, to je podľa neho najkrajší mesiac (a vraj by bol určite zelenší). Práve 21.6. je na Islande najdlhší deň, najviac slnka (zapadne možno na dve hodky).
Šofér nám hovoril, že práve prúdi na západnú časť ostrova, kde sme sa pohybovali po celý čas, chlad z Grónska. V čase našej návštevy na východnom pobreží (kam sme sa nedostali), bolo pekne jarne.
História
Prvými osadníkmi na ostrove boli írski mnísi. Neskôr začali v 9. storočí prichádzať Vikingovia z Nórska. Tí sa venovali poľnohospodárstvu. Sem tam vyšli na more (časť odišla na územie dnešnej Kanady), napríklad do Írska, trošku polúpiť a pobrať si otrokov.Ich zriadenie bolo na stredovek veľmi pokrokové, raz do roka sa stretávali zástupcovia všetkých kmeňov na zhromaždení, ktoré nazývajú prvým parlamentom (Þingvellir or Thingvellir). Okrem prijímania zákonov to bola aj veľká párty. A okrem párty aj miesto popráv. Popri poprave bolo ťažkým trestom aj vyhnanstvo a vylúčenie z komunity. Takýto človek sa musel buď ukrývať alebo odísť z ostrova a nikdy sa nevrátiť, pretože ktokoľvek na Islande ho mohol legálne zabiť.
Idylka so slobodou Islanďanom netrvala dlho (od 9. do 11. storočia). Dostali sa do područia Nórov a keďže tí sa dostali časom pod Dánov, tak spolu s nimi aj Island.
V roku 1000 dobrovoľne prijali kresťanstvo, tiež o tom rozhodli na zasadnutí parlamentu. Neskôr, pod vplyvom Dánov, protestantizmus.
Mor, ktorý dovliekli z Anglicka tri potkany na lodi, zabil 2/3 populácie. Keď sa loď blížila k pobrežiu, posádka už vedela, že sú nakazení, tak nešli na breh, ale potkaníky áno.
Dáni sa k Islanďanom správali zle (údajne horšie ako k zvieratám). Dlhé roky či stáročia dokonca mali Islanďania zakázané obchodovať priamo s niekým iným ako Dánmi a až v osemnástom storočí sa to trošku zjemnilo a Dáni začali na ostrove rozvíjať aj prvý priemysel (spracovanie ovčích produktov).
Počas II. svetovej vojny, keď bolo Dánsko v područí Náckov, bol Island obsadený Američanmi (nešlo o násilnú okupáciu), ktorí tu mali základne. V roku 1944 vyhlásil Island samostatnosť. Vplyv Ameriky pretrval, doteraz je tu množstvo amerických sietí (ako Ruby Tuesday), ktoré nie sú dokonca ani v kontinentálnej Európe.
Börkur nám vravel, že počas studenej vojny (a toto mu naozaj verím) bol americkým agentom. Bol členom 15 člennej bunky, ktorú Američania 4 roky trénovali na rôzne akcie v prípade napadnutia Islandu Rusmi. Vraj Rusi si budovali podobné jednotky. Na nátlak novomanželky sa z tejto skupinky stiahol, ale povolali ho počas summitu Gorbačov - Raegan v roku 1986 ako jedného zo šoférov (nie priamo prezidenta, ale jednej zo šiestich 6 členných posádok s agentmi, ktoré prezidenta sprevádzali).
 |
| Miesto stretnutia Gorbačov - Raegan v 1986 |
Flóra
Veľmi rýchlo sme cestou do Reykjavíku (cca 40 min) všimli, že krajine chýbajú stromy. Boli na Islande v čase keď príchodu prvých osadníkov v 9. storočí, ale za pár sto rokov ich vyrúbali (na lode, kúrenie a pasienky).
Okolo roku 1300 prišla klimatická zmena, stromy nestíhali rásť a potom pár storočí nemali žiadne. Až v minulom storočí začali zase krajinu zalesňovať (vraj pred 20 rokmi by tu stromy ani vôbec nerástli, kvôli nehostinnému počasiu by vyhynuli, ale vďaka globálnemu otepľovaniu to už zvládajú).
Do polovice 19. storočia, kedy začal dovoz uhlia sa skôr nekúrilo ako kúrilo a na spaľovanie sa používal trus dobytka alebo výnimočne i literatúra (ešte sa k tomu dostanem).
Vďaka geotermálnej energii sa v polovici minulého storočia pestovali v skleníkoch banány. To trvalo 20-30 rokov, teraz sa už len dovážajú. Banánovníky, ktoré zostali po ukončení pestovania, presťahovali do skleníkov univerzity v Reykjaviku a odvtedy ich pestujú už iba tam (nepredávajú sa). Napriek tomu je to európska krajina s najväčšou produkciou banánov.
Najväčší predátor je polárna líška. Ľadové medvede tu nežijú. Keď nejaký pripláva na kryhe z Grónska (naposledy pred 20 rokmi), tak ho zastrelia.
Nie sú tu soby, losy ani iná vysoká zver. Najvyššie zvieratá sú kone. Islandské kone vznikli krížením mongolského, vysokého nórskeho koňa a írskeho poníka (pridali ho do zmesky, aby výsledkom bol nižší kôň). Podľa 700-800 rokov starého zákona sa nesmú žiadne kone privážať na Island. A keď už sa nejaký vyvezie, nesmie sa vrátiť. Teraz ich používajú na prácu, mäso a a za drahé prachy vyvážajú do sveta. Kedysi ich skúšali skrížiť aj s koňmi arabskými, no nedopadlo to dobre.
Okolo roku 1300 prišla klimatická zmena, stromy nestíhali rásť a potom pár storočí nemali žiadne. Až v minulom storočí začali zase krajinu zalesňovať (vraj pred 20 rokmi by tu stromy ani vôbec nerástli, kvôli nehostinnému počasiu by vyhynuli, ale vďaka globálnemu otepľovaniu to už zvládajú).
Do polovice 19. storočia, kedy začal dovoz uhlia sa skôr nekúrilo ako kúrilo a na spaľovanie sa používal trus dobytka alebo výnimočne i literatúra (ešte sa k tomu dostanem).
Vďaka geotermálnej energii sa v polovici minulého storočia pestovali v skleníkoch banány. To trvalo 20-30 rokov, teraz sa už len dovážajú. Banánovníky, ktoré zostali po ukončení pestovania, presťahovali do skleníkov univerzity v Reykjaviku a odvtedy ich pestujú už iba tam (nepredávajú sa). Napriek tomu je to európska krajina s najväčšou produkciou banánov.
Fauna
Islandské ovečky bývajú vždy aspoň v trojici.Najväčší predátor je polárna líška. Ľadové medvede tu nežijú. Keď nejaký pripláva na kryhe z Grónska (naposledy pred 20 rokmi), tak ho zastrelia.
Nie sú tu soby, losy ani iná vysoká zver. Najvyššie zvieratá sú kone. Islandské kone vznikli krížením mongolského, vysokého nórskeho koňa a írskeho poníka (pridali ho do zmesky, aby výsledkom bol nižší kôň). Podľa 700-800 rokov starého zákona sa nesmú žiadne kone privážať na Island. A keď už sa nejaký vyvezie, nesmie sa vrátiť. Teraz ich používajú na prácu, mäso a a za drahé prachy vyvážajú do sveta. Kedysi ich skúšali skrížiť aj s koňmi arabskými, no nedopadlo to dobre.
Polícia
Policajti v meste majú iba slzný plyn, verejnosť je proti ozbrojeniu polície. Zbrane majú zamknuté na kód v autách (kód na otvorenie dostanú z dispečinku, keď je treba). Zbrane tiež majú policajti v regiónoch (keď treba zastreliť zrazené zviera a pod).
Majú aj jeden SWAT team. Ten raz povolali, keď sa v škôlke objavil potkan a bežní policajti si s ním nevedeli poradiť.
Majú aj jeden SWAT team. Ten raz povolali, keď sa v škôlke objavil potkan a bežní policajti si s ním nevedeli poradiť.
Zombíci
Na Islande je dlhá tradícia zombie. Vysvetlím. Keď kedysi šiel ktosi na návštevu k susedom, tak povedal, že sa vráti napríklad o mesiac. Ak sa do mesiaca nevrátil, šli ho hľadať. Keď našli telo, doniesli domov a stávalo sa, že po čase telo začalo vydávať zvuky a ožívať. Nuž a v takom prípade týpek, ktorý bol len podchladený a začal sa prebúdzať, ako prvé po otvorení očí uvidel sekeru smerujúcu na krk.
Hidden people
Börkur nám počas jednej cesty rozprával príbeh o skrytých ľuďoch (hidden people). Keď Boh vytvoril Adama, spolu s ním vyrobil aj Lilith, jeho prvú ženu. Tá však Adama neposlúcha, sťažoval sa na ňu a Boh ju premenil na hada. Následne z Adamovho rebra vyrobil Evu. Tá už bola poslušná.
Ďalšia čas príbehu je už ako ju poznáme, strom poznania, jablko, had (Lilith) a vyhnanie z Raja.
Potom to pokračuje: Adam s Evou mali kopu detí. Jedného dňa sa ohlásil Boh, že ich príde pozrieť. Keďže nestihla poumývať všetky deti (niektoré sa hrali v blate a stále boli špinavé), kázala im, aby sa schovali a neukazovali Bohu na oči. Keď sa Boh opakovane čudoval, či mu ukazuje všetky svoje deti a Eva opakovane klamala, že áno, tak sa nazlostil a vysvetlil, že on je Boh a vie, že pred ním skrýva detiská a klame mu. Tak sa rozhodol, že deti, ktoré mu neukázala, zostanú skryté naveky a žiadny človek ich neuvidí.
To stále nie je všetko.
Podľa tohto príbehu je možnosť vidieť skrytých ľudí. Niekedy stretneme niekoho cudzieho, neznámeho, napríklad žobráka, ktorého sme nikdy predtým nevideli a po stretnutí s ním sa už ani nevieme rozpamätať ako vyzeral. To mohol byť jeden z hidden people.
A podľa toho ako sme sa k nemu zachovali, či pekne alebo sme ho odohnali a nepomohli mu, tak sa k nám hidden people aj budú správať, buď pomáhať alebo škodiť. Ponaučenie: správajme sa pekne k cudzím ľuďom.
Ďalšia čas príbehu je už ako ju poznáme, strom poznania, jablko, had (Lilith) a vyhnanie z Raja.
Potom to pokračuje: Adam s Evou mali kopu detí. Jedného dňa sa ohlásil Boh, že ich príde pozrieť. Keďže nestihla poumývať všetky deti (niektoré sa hrali v blate a stále boli špinavé), kázala im, aby sa schovali a neukazovali Bohu na oči. Keď sa Boh opakovane čudoval, či mu ukazuje všetky svoje deti a Eva opakovane klamala, že áno, tak sa nazlostil a vysvetlil, že on je Boh a vie, že pred ním skrýva detiská a klame mu. Tak sa rozhodol, že deti, ktoré mu neukázala, zostanú skryté naveky a žiadny človek ich neuvidí.
To stále nie je všetko.
Podľa tohto príbehu je možnosť vidieť skrytých ľudí. Niekedy stretneme niekoho cudzieho, neznámeho, napríklad žobráka, ktorého sme nikdy predtým nevideli a po stretnutí s ním sa už ani nevieme rozpamätať ako vyzeral. To mohol byť jeden z hidden people.
A podľa toho ako sme sa k nemu zachovali, či pekne alebo sme ho odohnali a nepomohli mu, tak sa k nám hidden people aj budú správať, buď pomáhať alebo škodiť. Ponaučenie: správajme sa pekne k cudzím ľuďom.
Ságy
Ságy (nie sú to rozprávky, ale spísané príbehy vtedajších reálnych ľudí) sa v 9-11 storočí písali na ovčie a konské kože (súbor ság veľmi podrobne mapuje históriu Islandu v týchto rokoch a má teraz okolo 27 tisíc strán). V 18. storočí, po výbuchu sopky, nastal hladomor a aj niektoré z týchto koží ľudia zjedli.
Okrem príbehu o skrytých ľuďoch nám vravel Börkur príbeh o Egillovi.
Okrem príbehu o skrytých ľuďoch nám vravel Börkur príbeh o Egillovi.
Egill sa narodil veľmi veľký, pri narodení potrhal chúdiatko mamu, ktorá už nemohla mať ďalšie deti. Pri kojení jej aj rozhrýzol bradavky a keďže bol stále hladný, tak ho dali írskej slúžke. Stále kričal, a tak ho uspávala pomocou whisky. Tá zapríčinila, že už v 3 rokoch bol z týpka alkoholik (príbeh z tohto obdobia hovorí o tom, ako sa v troch rokoch dostal na svadbu, tam sa opil, tancoval na stole, potom chytil nejakého svadobčana za uši a vygrcal sa mu do tváre).
V šiestich rokoch sa pri jednej bitke tak rozzúril potom ako mu jeden 10 ročný chalan namočil tvár do kravského lajna, že si požičal sekeru a šup s ňou chalaniskovi do hlavy. Rodičom zabitého chlapca sa Egillov spôsob riešenia konfliktov nepozdával a kvôli tomuto jeho zákroku v ten deň zahynulo ďalších 7 mužov.
Toto agresívne hovado (ako vravel náš rozprávač, bol to psychopat) mal aj potýčky s otcom (rovnako alkoholik a psychopat). Potom ako mu ožratý foter pri hokeji (prvá písomná zmienka o hokeji) zabil spoluhráča a následne aj írsku dojku, Egill mu na oplátku zabil jeho obľúbeného otroka a už sa viac nerozprávali.
Mal dcéru a dvoch synov. Synovia časom zomreli (jeden z nich sa utopil pri rybolove). Chcel zomrieť, tak aj spolu s dcérou sa chceli vyhladovať na smrť (dcéra s ním dobrovoľne). Po pár dňoch, keď smrť neprichádzala, tak dcéra navrhla, že keď už nesmú piť vodu ani jesť, tak nech si dajú aspoň mlieko, nech uhasia smäd, veď mlieko je aj tak na nič. Tak fičali pár dní na mlieku, smrť stále nič, tak sa rozhodol, že bohovia ho nechcú mŕtveho a musí ešte žiť. Nakoniec dožil u svojej dcéry.
Börkurov prejav bol veľmi oduševnený, vrátane slov ako bloody bitch a podobne (neprekladám).
V šiestich rokoch sa pri jednej bitke tak rozzúril potom ako mu jeden 10 ročný chalan namočil tvár do kravského lajna, že si požičal sekeru a šup s ňou chalaniskovi do hlavy. Rodičom zabitého chlapca sa Egillov spôsob riešenia konfliktov nepozdával a kvôli tomuto jeho zákroku v ten deň zahynulo ďalších 7 mužov.
Toto agresívne hovado (ako vravel náš rozprávač, bol to psychopat) mal aj potýčky s otcom (rovnako alkoholik a psychopat). Potom ako mu ožratý foter pri hokeji (prvá písomná zmienka o hokeji) zabil spoluhráča a následne aj írsku dojku, Egill mu na oplátku zabil jeho obľúbeného otroka a už sa viac nerozprávali.
Mal dcéru a dvoch synov. Synovia časom zomreli (jeden z nich sa utopil pri rybolove). Chcel zomrieť, tak aj spolu s dcérou sa chceli vyhladovať na smrť (dcéra s ním dobrovoľne). Po pár dňoch, keď smrť neprichádzala, tak dcéra navrhla, že keď už nesmú piť vodu ani jesť, tak nech si dajú aspoň mlieko, nech uhasia smäd, veď mlieko je aj tak na nič. Tak fičali pár dní na mlieku, smrť stále nič, tak sa rozhodol, že bohovia ho nechcú mŕtveho a musí ešte žiť. Nakoniec dožil u svojej dcéry.
Börkurov prejav bol veľmi oduševnený, vrátane slov ako bloody bitch a podobne (neprekladám).
Jedlo
Hneď v prvý večer sme si s Paničkou na večeri objednali pochúťkový tanier s rôznymi islandskými mňamkami. Jednou z nich bol (už to bolo podozrivé, že servírované iba 4 malinké kúsky uzavreté v uzavretej dóze) hákarl (fermentovaný žralok). Ako sme sa dozvedeli neskôr, jedno z 5 najhnusnejších jedál na zemi. Predtým sme si o tom nič nenačítali, tak sme to skúsili a naozaj, najhnusnejšia vec, akú som mal kedy v ústach.
Ostatné veci na tanieri neboli oveľa lepšie: kyslá ryba (haring), údený morský pstruh s hyper hnusnou omáčkou, kúsky jahňaťa (dáke iba surové alebo varené), sušená ryba s maslom a čo dala iba Panička, na to som už nemal: huspenina z jahňacej hlavy.
Našťastie následná rybacia polievka, seafood milk with curry and coconut milk, nám chuť vylepšila. To je vlastne pravidlo, jedzte najmä jedlo, ktoré má má ďaleko od tradičnej islandskej kuchyne (česť výnimkám).
Jedna z ďalších miestnych pochúťok, ako sme sa dozvedeli, sú nakladané baranie gule (pickeld ram’s testicles). Naložia ich do kyslého mlieka na pár mesiacov, nech si to len pekne kvasí a následne jedia. Tak to pardón.
Našťastie následná rybacia polievka, seafood milk with curry and coconut milk, nám chuť vylepšila. To je vlastne pravidlo, jedzte najmä jedlo, ktoré má má ďaleko od tradičnej islandskej kuchyne (česť výnimkám).
Jedna z ďalších miestnych pochúťok, ako sme sa dozvedeli, sú nakladané baranie gule (pickeld ram’s testicles). Naložia ich do kyslého mlieka na pár mesiacov, nech si to len pekne kvasí a následne jedia. Tak to pardón.
Čo nám však chutilo bola jahňacia polievka, lamb soup, skúšali sme ju na niekoľkých miestach, výborný vývar so zeleninou.
Druhú časť si môžete prečítať tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára