Malajzia - Malacca City (Melaka)

Keď som sa počas týždňa pýtal kolegov čo sa dá v okolí robiť, len trochu bezradne pokrčili plecami, lebo podľa nich v Kuala Lumpur či blízkom okolí toho veľa na videnie nie je.

Keď už mi teda poriadny tip nedali miestni, Panička vygooglila, že by som mohol ísť do mesta Malacca City, ktoré je neďaleko (148 km južným smerom) a ktoré je od roku 2008 v zozname svetového dedičstva UNESCO (na čo vás každú chvíľu v meste upozorní nejaký nápis či plagát). 

Melaka World Heritage City

Malacca City je hlavným mestom jedného zo 14 malajzských štátov, štátu Malacca. Celý štát má len dvakrát toľko obyvateľov ako Bratislava.

TripAdvisor poradil, že najjednoduchšie sa dá to Melaky dostať busom. V sobotu ráno som vyštartoval na stanicu Terminal Bersepadu Selatan (všetci ju označujú ako TBS), z ktorej sa vyráža na juh krajiny. 

Keď dobudujú Mlynské Nivy, dúfam, že budú aspoň takou funkčnou stanicou ako TBS. Po kúpení lístku (autobusy do Melaky idú aspoň raz za hodinu) - nedalo sa kartou, zídete do poschodie nižšie do čakárne (tam vás pustia turnikety iba s platným lístkom, takže žiadny bezdomovci sa tam potulovať nebudú - spomienka na zbúrané Mlynské Nivy).

Čakáreň na TBS

Podobne ako na letisku sú aj tu gates, brány z ktorých busy odchádzajú. Všade sú informačné panely, takže presne viete odkiaľ váš spoj ide, či už sa doň nastupuje.

Cesta do Melaky trvala dve hodky a bolo to typické ázijské peklo. Nie šoférovou jazdou, ani cestami. Šofér šiel kľudne, cesty majú výborné a väčšinu času idete po diaľnici. Ako tu však býva zvykom, šofér vypiekol klimatizáciu na stav blížiaci sa bodu mrazu, takže pekne vybrať svetrík, čapicu, kapucňu (keby som mal rukavice a šál, neváham ani s nimi). Domáci v tričkách si predpokladám pri pohľade na mňa klopali na čelo.

Po príchode do Melaky si rovno kúpte lístok na cestu späť (na rozdiel od TBS, kde sa centrálne nakupujú lístky všetkých spoločností, tu má každá prepravná firma vlastnú búdku, tak ich zopár poobchádzajte a vyberte si spoj v pre vás najvhodnejšom čase). Na prehliadku mesta si vyhraďte tri hodinky (vrátane obeda), možno štyri pokiaľ chcete ísť aj na plavbu loďou po rieke. Ďalšie dve hodky si rezervujte na cestu z autobusovej stanice do centra a späť. 

Autobusová stanica má dve časti, domestic a interstate. Z TBS prídete na interstate, medzištátnu časť. Do centra odídete z nástupiska č. 17 v domestic, domácej časti. 

Tam, kde vás na červenom námestí autobus vyhodí (určite tú zastávku nepremeškáte, všetky budovy sú červené a vystúpia spolu s vami všetci turisti), tam aj o pár hodiek na rovnaký autobus nastúpite na cestu na stanicu.

Cez námestie ide jednosmerka, autobus sa otočí do protismeru neskôr. Teda oveľa neskôr (cesta do centra trvá 25 minút, cesta späť dvakrát toľko). Bus sa späť na stanicu naozaj neponáhľa a pomotká sa kade-tade (uvidíte najmä množstvo hotelov v pobrežnej časti, Melaka naozaj musí byť obľúbeným strediskom).

Hlavná turistická atrakcia - kostol na červenom námestí

Upozornenie na kostole: Nenechávajte svoje cennosti bez dozoru, keď ich ostatní uvidia, môžu si myslieť, že to boli vyslyšané ich modlitby.

Na cestu po mestečku som si dohodol sprievodkyňu, ktorá ma zobrala do svojej  trishaw [trišó], ozdobeného bicykla s naboku pripojeným vozíkom. Pred kostolom na červenom námestí sú ich desiatky, stačí si vybrať taký najmenej gýčový (to sa mi úplne nepodarilo, ten náš bol obložený samými žltými pokémonmi, iné boli Mimoňmi, plyšovými žralokmi a podobne). Výzdoba kvôli turistom. Za 40 minútovú jazdu sme sa dohodli na 50 ringgitoch (10,68 EUR podľa dnešného kurzu), porovnajte so sumou 10 ringgit za samotnú 2 hodinovú jazdu sem busom.

Mesto založil indonézsky bojovník Parameswara v roku 1396, ktorý podľa tradície spal pod stromom, keď v tom jeho psa sotil do vody mouse deer, taká lokálna srnka. To ho pobavilo, povedal si, že fíha, toto miesto musí byť neobyčajné a voilá, založil tu mesto a pomenoval Malaka podľa stromu, pod ktorým ležal (ovocie tohto stromu je podľa domácich dobré na potenciu).

V roku 1511 mesto obsadili Portugalci (nad mestom je maličká portugalská pevnosť, taká skôr pevnostička). Samotná sprievodkyňa vravela, že je z piatej generácie Portugalcov. Neskôr sa do Melaky priplichtili Holanďania a nakoniec ju kolonizovali Briti (ich nadvládu prerušili len Japonci počas 2. svetovej vojny a vyhlásenie nezávislosti v 1957). 

Teraz je mestečko najviac okupované čínskymi turistami (Európania pomenej, aj to iba počas našich škôlských prázdnin). A pozemky tu vo veľkom skupujú okrem Číňanov aj Arabi a Singapúrčania.

Portugalská pevnosť nad mestom

O Melake hovoria domáci aj ako o Benátkach, vďaka kanálu (rieka), ktorý preteká mestom a ide popri ňom príjemná promenáda. Na rozdiel od Benátok tu však kanál nepáchne. Každú pol hodku po kanáli premáva loď s turistami, ak máte záujem (po poslednom pobyte na lodi pred dvoma týždňami o žiadnu na čas nestojím, ďakujem pekne).

"Benátky"

Sprievodkyňa po chvíľke začala byť zo mňa nešťastná. Nechcel som všade pristavovať fotiť, ani som nebol ohúrený z repliky portugalskej lode, ani z vyhliadkovej veže, ani Baba & Nyonya múzea (baba a ňoňa je staré pomenovanie čínskych prisťahovalcov do týchto končín), ani lietadla a vlaku, ktoré majú vystavené v parku a nejako súvisia s vyhlásením nezávislosti krajiny. Stromy v prístave, ktoré vysadili Briti na priväzovanie lodí (v jednom z nich je doteraz vrastená reťaz) sa mi tiež nezdali nejakou mega atrakciou.

Skôr ma zaujímalo prečo nosí sveter, aj keď celý deň vozí turistov a je tu 30 stupňov (kvôli spáleniu od slnka, i keď už som neporozumel prečo si nemôže dať niečo tenšie, ale nosí teplý sveter).

Po trištvrte hodke, keď sa ma už sprievodkyňa zbavila, opäť na červenom námestí pri kostole, som prešiel pár metrov a ocitol sa ďalšom turistickom ťaháku, Jonker Walk. Ulici plnej obchodíkov. Hmmm a to je všetko čo o nej môžem povedať. Keď som ju za 10 minút prešiel (stále som čakal, či neuvidím niečo zaujímavé, keď sa tam motalo toľko turistov, ale nie), vrátil som sa paralelnou uličkou, tá bola trošku zaujímavejšia, pretože na nej boli chrámy všetkých možných náboženstiev.

Najzaujímavejšou vecou, ktorú som v meste zažil bolo to ako sa autobusár cestou späť na stanicu pristavil pri nejakých mladých, ktorí šli popri ceste. Otvoril dvere, oni mu do busu dali zopár tašiek s jedlom a vodou a odfičali ďalej. Nedalo mi to, tak som sa ho pri vystupovaní spýtal, že čo to malo znamenať. Len sa začal smiať a vysvetlil mi, že kvôli Ramadánu nemôže celý deň jesť, tak mu dali jedlo, aby sa napil a najedol hneď ako skončí dnešný pôst.

A keď toto nazvem najzaujímavejšou udalosťou dňa, už to vám napovie, že výlet bol pekná bieda.

Vďaka oranžovému mobilnému operátorovi, ktorého nedobrovoľne využívam, mi tu nefunguje dátový roaming a tak po návrate na TBS som si nemal ako zavolať taxík cez Grab. 

Ani som neuvažoval nad inou formou dopravy (chyba, mal som ísť vlakom KLIA, ktorý spája centrum Kuala Lumpur s letiskom a aj na TBS aj v Cyberjaya má zastávky) a tak som si zobral cestou späť taxi.

Mal som dve možnosti, drahší, executive a lacnejší, bajet taxi. No jasné, že som šiel lacnejším a opäť chyba. Nedalo sa platiť kartou, tak najskôr ma týpek viezol desať minút k bankomatu. Tam sa konečne priznal, že nevie kam to chcem ísť.

Naposledy sa mi to stalo pred pár rokmi v Indii, kde sa tiež taxikári nezvyknú priznať, až kým si nevšimnete, že chodíte stále dokola a až keď sa spýtate, či je všetko v poriadku z nich vypadne, že adresu, ktorú ste mu povedali nepoznajú (odvtedy viem, že popri adrese treba mať aj telefónne číslo do danej budovy, hotela, firmy, aby tam zblúdený šofér mohol cinknúť a spýtať sa na cestu).

Takže sedím v aute, vezieme sa do Cyberjaya, týpkovi adresa, ktorú mu dávam nič nehovorí, má síce smartphone, ale tvrdí, že mapu tam nemá. Môj hotel je súčasťou obchodného domu DPulze, tak sa pýtam, či aspoň ten nepozná. Jasné, že nie, vraj obchoďákov je v tejto časti veľa.

Tak už celkom pekne naštvaný mu vravím, že nech ma teda odvezie do prvého mall-u, ktorý po ceste bude mať. Nepoviem mu to, ale nejakou náhodou to trafil a vystupujem "doma".

Ach, moja drahá Grab appka, už nikdy nechcem ísť bez teba (nehovoriac o tom, že jazda cez ňu je tak o polovicu lacnejšia ako bežné taxi).

Viem, že skôr ako o štvrtej ráno opäť nezaspím, tak idem pred polnocou do kina na (nič iné nehrali) Avengers: Infinity War (a to bola posledná chyba, ktorú som v ten deň urobil). Keďže bol film prístupný už od 13 rokov, počas nadávok (padlo tam dvakrát slovo asshole), vypli zvuk.

V skratke: Návšteva Malacca City, áno, ale iba pokiaľ už ste v Malajzii a nemáte žiadny lepší program.