 |
| Letisko Bangkok |
Letel som prvýkrát s Thai Airways, najskôr 10 hodín do Bangkoku, odtiaľ je to už len pár hodín, trošku južnejšie do Kuala Lumpur.
 |
| Stále letisko |
Po prvom lete som si poznačil: majú najstarších stevardov a stevardky na svete, jeden pán vyzeral, že mu už ťahá na osemdesiat.
 |
| A posledná z letiska. Všetky tie kačky vo výklade sú gumené. |
Druhá poznámka sa týkala prezamestnanosti. V Ázii vidíme bežne, na naše pomery, veľa ľudí pracujúcich v obchodoch, službách atď. Nečakal som však, že to tak bude aj v lietadle. Zatiaľ čo bežne sme zvyknutí, že nám jedlo alebo nápoje rozdáva jeden človek, tu chodia traja: jeden zbiera objednávky a hlási ich ďalších dvom (z oboch strán vozíka), ktorí ich servírujú.
Pri pozeraní filmov lietadle (The Accountant s Ben Affleckom, výborné a ešte lepší Marťan s jeho kámošom Matt Damonom) som si všimol, že predabovávajú aj nadávky v originálnom znení (alebo žeby Holywood priamo dodával aj takú upravenú verziu?): namiesto shit počujete spit, namiesto fuck je fudge.
Keď už sme pri nadávkach. S kolegami sa tu bavíme väčšinou o jedle, zaujímavých rozdieloch medzi našimi krajinami a kontinentmi (sú tu chalani z Malajzie, Indie, Filipín) a jazykmi. Tak prišlo na pretras aj poľské slovo szukać či poszukać a jeho význam v slovenčine. Chalan z Indie vravel, že majú čosi podobné medzi dvomi jazykmi u nich. V jednom z nich slovo pre košík na bedminton znie rovnako v druhom slovo pre pussy (nebudem prekladať).
Naspäť k ceste. Letisko v Bangkoku je celkom škaredé (neupravovaný betón) a jediná zaujímavá vec na ňom bola, keď som prechádzal bezpečnostnou kontrolou, že ponúkajú hnedé papučky na prechod detektorom (vyzuť sme sa museli všetci) a pre tých, ktorí to potrebujú, majú pred detektormi drevené paličky (walking sticks) na podopretie. Naozaj nič zaujímavejšie sa mi tam zbadať nepodarilo.
Pri pozeraní filmov lietadle (The Accountant s Ben Affleckom, výborné a ešte lepší Marťan s jeho kámošom Matt Damonom) som si všimol, že predabovávajú aj nadávky v originálnom znení (alebo žeby Holywood priamo dodával aj takú upravenú verziu?): namiesto shit počujete spit, namiesto fuck je fudge.
Keď už sme pri nadávkach. S kolegami sa tu bavíme väčšinou o jedle, zaujímavých rozdieloch medzi našimi krajinami a kontinentmi (sú tu chalani z Malajzie, Indie, Filipín) a jazykmi. Tak prišlo na pretras aj poľské slovo szukać či poszukać a jeho význam v slovenčine. Chalan z Indie vravel, že majú čosi podobné medzi dvomi jazykmi u nich. V jednom z nich slovo pre košík na bedminton znie rovnako v druhom slovo pre pussy (nebudem prekladať).
Naspäť k ceste. Letisko v Bangkoku je celkom škaredé (neupravovaný betón) a jediná zaujímavá vec na ňom bola, keď som prechádzal bezpečnostnou kontrolou, že ponúkajú hnedé papučky na prechod detektorom (vyzuť sme sa museli všetci) a pre tých, ktorí to potrebujú, majú pred detektormi drevené paličky (walking sticks) na podopretie. Naozaj nič zaujímavejšie sa mi tam zbadať nepodarilo.
S Paničkou sme pred pár rokmi v Kuala Lumpur už boli, avšak iba víkend (viac v našej knihe) a neboli sme veľmi nadšení. Hneď po prvej hodine na malajzskej pôde som však nadšený zostal (a nielen preto, že na letisku, ako jedinej krajine doposiaľ, som sa stretol s kobercami a kopou črepníkových kvetov na záchodoch).
Na rozdiel od mnohých iných krajín v tomto regióne od prvého momentu všetko prebieha úplne hladko, bez problémov a na čas.
Prechod cez imigračných úradníkov? V Indii aspoň hodina v rade a potreba vybavenia si víz vopred. Tu som čakal 5 minút a pre obyvateľov EU je vstup do 90 dní bezvízový.
Taxík z letiska? Pri prvom okienku s nápisom Taxi v odletovej hale poviem kam chcem ísť, za sekundu bezdotykovo zaplatím kartou a o minútu sa už veziem.
Výmena peňazí? V Indii pri rovnakej operácii od vás chcú pas, ten si prefotia a podpisujete rôzne flajstre, tu som dal EUR a za pár sekúnd dostal lokálnu menu a hotovo.
Na rozdiel od Indie sa tu tiež na cestách netrúbi a ako mi povedal lokálny kolega, dokonca sa trúbenie považuje za nezdvorilé.
Na rozdiel od napríklad Hong Kongu, kde sme mali pocit, že ľudia po sebe ziapu a non stop sú naštvaní, keď sa spolu rozprávajú, tu som nič také nezaznamenal.
Nielen letisko, ale aj celá krajina, cesty, ulice, ktoré som doteraz videl sú veľmi čisté. Možno nie islandsky čisté, ale určite vidieť menej neporiadku či rozhádzaných smetí ako bežne u nás.
Vďaka 6 hodinovému časovému posunu som po lete riadne rozbitý a cítil som sa ako zombie. V prvý deň som síce hneď z letiska prišiel do kancelárie a chcel sa pustiť do práce, ale po desiatich minútach som dostal taký útlm, že som sa musel zbaliť a ísť to hneď dospať.
Väčšina kolegov pracuje buď pre Európu alebo Ameriku (Východné pobrežie US je posunuté presne o 12 hodín), vstávam tak až okolo obeda a do práce chodím na 13:00. Preto mi tiež včera neprišlo čudné o dvanástej v noci, hneď ako som skončil, ísť do kina na Deadpool 2 (dobrá zábava, netreba používať mozog, určite však nechoďte pokiaľ vám prekáža slovo fuck, žiadne iné slovo sa vo filme ani príliš nevyskytuje).
Včera, 17.5. začal Ramadán a bude trvať do 14. júna. Znamená to okrem iného, že inak plné reštaurácie bývajú teraz poloprázdne a zapĺňajú sa až po 18:30, odkedy i postiaci sa Moslimovia môžu opäť jesť (posledné jedlo a pitie si môžu dať ráno o piatej). Ako vraví kolega, ktorý sa tiež postí, s jedlom nie je problém, ale vďaka horúčave (a vlhkosti, ktorá tú horúčavu ešte znásobuje), je nemožnosť sa napiť, náročná.
Je práve obdobie dažďov, čo znamená, že aspoň raz do dňa prší. A keď prší, tak naozaj leje (neviem si predstaviť dáždnik, ktorý by to ustál), trvá to však maximálne dve hodky a po chvíľke sú už ulice znova suché.
Nabudúce napíšem čosi o voľbách, ktoré mali pred mesiacoch a v ktorých po 60 rokoch zmenili vládnucu stranu a jedle (to je naozaj na odpadnutie).
Na rozdiel od mnohých iných krajín v tomto regióne od prvého momentu všetko prebieha úplne hladko, bez problémov a na čas.
Prechod cez imigračných úradníkov? V Indii aspoň hodina v rade a potreba vybavenia si víz vopred. Tu som čakal 5 minút a pre obyvateľov EU je vstup do 90 dní bezvízový.
Taxík z letiska? Pri prvom okienku s nápisom Taxi v odletovej hale poviem kam chcem ísť, za sekundu bezdotykovo zaplatím kartou a o minútu sa už veziem.
Výmena peňazí? V Indii pri rovnakej operácii od vás chcú pas, ten si prefotia a podpisujete rôzne flajstre, tu som dal EUR a za pár sekúnd dostal lokálnu menu a hotovo.
Na rozdiel od Indie sa tu tiež na cestách netrúbi a ako mi povedal lokálny kolega, dokonca sa trúbenie považuje za nezdvorilé.
Na rozdiel od napríklad Hong Kongu, kde sme mali pocit, že ľudia po sebe ziapu a non stop sú naštvaní, keď sa spolu rozprávajú, tu som nič také nezaznamenal.
Nielen letisko, ale aj celá krajina, cesty, ulice, ktoré som doteraz videl sú veľmi čisté. Možno nie islandsky čisté, ale určite vidieť menej neporiadku či rozhádzaných smetí ako bežne u nás.
Vďaka 6 hodinovému časovému posunu som po lete riadne rozbitý a cítil som sa ako zombie. V prvý deň som síce hneď z letiska prišiel do kancelárie a chcel sa pustiť do práce, ale po desiatich minútach som dostal taký útlm, že som sa musel zbaliť a ísť to hneď dospať.
Väčšina kolegov pracuje buď pre Európu alebo Ameriku (Východné pobrežie US je posunuté presne o 12 hodín), vstávam tak až okolo obeda a do práce chodím na 13:00. Preto mi tiež včera neprišlo čudné o dvanástej v noci, hneď ako som skončil, ísť do kina na Deadpool 2 (dobrá zábava, netreba používať mozog, určite však nechoďte pokiaľ vám prekáža slovo fuck, žiadne iné slovo sa vo filme ani príliš nevyskytuje).
 |
| Scenéria hneď za našim kanclom. Skoro ako doma :) |
Je práve obdobie dažďov, čo znamená, že aspoň raz do dňa prší. A keď prší, tak naozaj leje (neviem si predstaviť dáždnik, ktorý by to ustál), trvá to však maximálne dve hodky a po chvíľke sú už ulice znova suché.
 |
| Pohľad z hotela. |
 |
| Mňam |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára