Čo zbožňuje Sheldon Cooper?

Začnem nadpisom. Tí, ktorí zatiaľ nepoznáte fenomenálny seriál Big Bang Theory, nepoznáte žiaľ ani pána Sheldona Coopera a už vôbec nie čo má rád. Ostatním je jasné, že budem hovoriť o vlakoch.

Stanica "u nás" v Tres Cantos.

Španielske vlaky som už určite chválil. Či nie? Ak nie, je najvyšší čas. Moderné, čisté, presné. Na rozdiel od nás, radosť cestovať (s výnimkou IC, aby som nekrivdil). Vlakov je niekoľko typov:

• V mestách klasické metro.

Madridské metro.

• Pred 20 rokmi rozbehli koncept prímestských vlakov (volajú sa Cercanía), ktoré jazdia v okolí 12 španielských miest. Aktuálne majú 285 takýchto súprav, ktoré (len v Madride samotnom) na 386,6 km tratí so 100 zastávkami mávajú meškanie iba v menej ako 2% prípadov. Wow.
• Na dlhšie vzdialenosti bežné vlaky (Media distancia). Ešte aj tie však fičia rýchlosťou 160 km/h (vo vlaku sú monitory, kde je zobrazená rýchlosť a poloha vlaku na mape, podobne ako v lietadlách), teda toľko koľko u nás po modernizácii trate z BA do Žiliny budú jazdiť tie najrýchlejšie. Samozrejme všetky doteraz spomínané sú elektrické. ožno kdesi ešte aj naftové, ale zatiaľ som na taký v okolí Madridu nenarazil.

Aj takto môže vyzerať železničná stanica. Pre tých, ktorí poznajú iba Hlavnú stanicu v našom hlavnom meste to musí byť šok.

• Rýchlovlaky. V nich by bol Sheldon nadšený najviac. Rovnako som i ja. 

Obdoba francúzskeho TGV, španielske AVE. Raketa na koľajniciach.

Zrýchlenie podobné lietadlu, hladká jazda a vzdialenosť 90 km prekonaná za 25 minút (bežných vlakom hodinka a pol). Zážitok. Priemerná rýchlosť okolo 300 km / h (Seville je vzdialená 550 km a dostali sme sa tam za 2 hodky a 10 minút).

Takto sa spájajú "rušne" na rýchlovlakoch, vyzerá to, že si dávajú "pusu".

 Bežne sa lístky kupujú v samooblužných automatoch, no stalo sa mi, že ujo v automate vypísal, že takúto transakciu vykonať nemôže, tak som šiel kuknúť dáku lístkopredajňu. Pri vstupe do nej si vyberiete z automatu lístok s poradovým číslom, podobne ako u nás v bankách či niektorích úradoch a čakáte, kým vám monitor oznámi, že ste na rade a ku ktorému okienku sa treba prišmochtať. Vzhľadom na to, že nikto z turistov netuší, že tu takýto systém funguje, podobne ako ja, cudzokrajní návštevníci sa najskôr bezradne  potulujú a dívajú po hale, kým ich domáci neusmernia k mašinke s číslami.

Aby sme sa dostali do svojho vlaku (platí iba pre vysokorýchlostné AVE), musíte prejsť bezpečnostnou kontrolou batožiny. Podobne ako na letisku, len sa netreba vyzúvať, vyzliekať a ide to veľmi rýchlo. Vzhľadom na to, že v roku 2004 bola stanica Atocha (jedna z najdôležitejších madridských staníc a moja častá prestupná zastávka) cieľom teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 191 ľudí, niet sa Španielom čo čudovať.

Minule som písal o tom ako vo vlakoch zvyknú žobrať. Dnes som zažil niekoľko nových foriem. Prvá bola slečna s klasickými lístočkami, ktoré kládla na sedadlá, kde spomínala, že má dvoch bratov a blabla. Vyzbierala pár euro a ako vystúpila vošiel starší, dosť zanedbaný pán, ktorý sa hromovým hlasom začal sťažovať na súčasnú situáciu a na moje prekvapenie tiež čosi skasíroval. Na ďalšej zastávke si vymenil miesto s o čosi mladším mužom, ktorý po svojom slovnom úvode vytiahol píšťalu a začal na nej pár minút zúfalo hrať (vraj pre naše potešenie). Keď nechcel prestať vrzúkať, nejaký spolucestujúci mu čosi dal a konečne to zabalil.

Bolo to práve vo vlaku, kde som sa dočítal tento citát (sadol si predo mňa chalan s kufrom, na ktorom ho mal vytlačený): 

"To travel is always a good way to say hello to life. Enjoy it."

"Cestovať je dobrý spôsob ako pozdraviť život. Užite si to!" 

By Greenwich

Nemôžem súhlasiť viac.