Dosť už stredoveku!

Po minulom víkende v starobylom Tolede a Segovii som si na víkend vymyslel návštevu juhu Španielska. Začal som v Sevile.

Španielske námestie

Jednou z najpozoruhodnejších vecí v meste je Plaza de Espaňa, Španielske námestie. Zaujímavý pol-oblúkovitý pôdorys, veže na oboch koncoch a kanál kopírujúci poloblúk s lodičkami na člnkovanie. Pekné na pohľad, ale úplne zbytočné. Na námestí okrem fontány a člnkujúcich turistov nie je vôbec nič a aj budovy navôkol slúžia len ako "okrasa".

Kvôli akvaduktu sa do Sevily trepať neoplatí...Toto je všetko čo z neho zostalo.

Katedrála v Sevile je najväčším gotickým chrámom na svete (a tretím najväčším celkovo) a stojí za návštevu. Upozornenie, keď budete v pomerne dlhom rade na lístky, presvedčte sa, či nečakáte omylom v rade určenom iba pre skupiny a rezervácie (pokladňa hneď pri veži), individuálny vstup je pár desiatok metrov ďalej.

Pohľad na katedrálovú záhradku z priľahlej veže La Giralda, pôvodného minaretu. Na vrchol veže nevedú schody ale plošiny, aby sa na ňu dalo dostať na koni (kôň nebol súčasťou prehliadky, pekne sme museli po svojich).

Títo štyria mládenci nesú rakvu s údajnými pozostatkami Krištofa Columba (moreplavca, nie inšpektora!).

Podľa odporúčaní je ďalšou dominantou mesta Reál Alcazár (najstarší doteraz používaný kráľovský palác na svete), ktorý je v tesnom susedstve katedrály. Kedysi bol používaný na kráľovské "párty". 

Reál Alcazár

Má obrovskú záhradu a je poskladaný z viacerích menších palácov, často ešte z moslimskej éry. Veď nie je to škaredé, ale v nemom úžase nezostanete.

Bazénik na nádvorí jedného z palácov.

Ako si tak sedím, vychutnávam pár minút slniečka, bolo zaujímavým zážitkom sledovať mamičku s malým chlapcom, ktorému už viac nechcela dovoliť chodiť po štyroch za ich psom a tak sa malý od jedu hodil o zem.

Doterazil som si myslel, že "hodiť sa o zem" je iba slovné spojenie. Nie je.

Pri odjazde som na vlakovej stanicu narazil na skupinku mladých poobliekaných v kostýmoch a doteraz ľutujem, že som si ich nevyfotil. Mal by som prvú fotografiu rytiera Jedi v živote.

Španielski známi mi vraveli, že do Cordóby sa má chodiť v máji. Vtedy je mesto nádherne zakvitnuté a nádvoria stredovekých domov bývajú prístupné pre turistov, aby sa potešili záplavou kvetov. Nuž a teraz je marec. Nádvoria na niekoľko výnimiek neprístupné, kvety, chúďatká sa ešte uzimene krčia v kvetináčoch 

Budúce kvetinky.

a v meste okrem katedrály a mostu z rímskych čias už toho veľa niet. 

Rímsky mostík.

Teda, jasné, nájdete tam množstvo kostolov, starých búd, rímskych stĺpov, ale ako už vraví nadpis, po absolvovaní toľkých stredovekých mestečiek sa pri pohľade na tie domčeky a úzke uličky začínate nudiť. Preto som si aj na čas vyhlásil koniec so stredovekými mestečkami.

Nedeľa, obed a ľudkovia tancujúci na Gangman style.

Rovnako ako v Sevile, aj v Cordobe je katedrála vrcholom prehliadky mesta. Keďže tá cordobská bola pôvodne mešitou, zaručujem, že taký katolícky chrám ste ešte nevideli. 

Vo vnútri katedrály.

Farebný kontrast oblúkov tvorí kombinácia tehál a béžového kameňa. Z dôvodu šetrenia sa v časti pristavenej v neskorších obdobiach tehličky už iba "domaľovali". Ak sa chystáte na návštevu v nedeľu, tak vedzte, že katedrály bývajú otvorené zvyčajne až po druhej hodine z dôvodu dovtedy prebiehajúcich omší.

Typický strom v parkoch na juhu, pomarančovník.