50 odtieňov zelenej (Írsko, časť štvrtá)

Deň 4: Torc Waterfall, Ross Castle, Limerick - King John Castle, Cliffs of Moher [noc v Galway]

V sobotu sme pri odchode z hotela v Killarney si dali krátku zastávku pri vodopáde Torc. Ak pôjdete okolo, stavte sa tiež, stojí to za to a je to len pár minút chôdze od parkoviska.

Neďaleko vodopádu a tej kraviny Mucross House, pred ktorou som vás varoval, je Ross Castle. Ďalší krásny hrad, s jazerom, na ktorom sa dá člnkovať. Ďalšie príjemné miesto, ktoré odporúčame.

Veľmi príjemným prekvapením po ceste bola zastávka v meste Limerick, ktoré by stálo aspoň za poldňovú zastávku. Tá nám nevyšla, tak len šup šup na prehliadku hradu King John Castle (spoiler alert: kráľ John v ňom nikdy nebol). Je to síce vlastne len nádvorie a dve veže, ale s veľmi dobre urobeným múzeom a atrakciami najmä pre detských návštevníkov.

Priamo oproti hradu je reštika, nespomínam si jej meno, ale je na rohu, červená a jediná navôkol, ťažko ju prehliadnuť. Zastavte sa tam. Ak ešte majú chicken burger, určite choďte do toho, bol božský. 

Čašníčka vyzerala presne tak ako si predstavujem Írku, potomka Normánov a Vikingov, s besným účesom a drsnými spôsobmi. Porozprávala nám o hurlingu, obľúbenej lokálnej hre, ktorú sama hrávala a hrá sa s loptičkou a palicami. A síce sa má palicami triafať spomínaná lopta, no nie vždy sa zadarí a tak je táto hra pekný masaker. Sama vravela, že vždy bývala riadne dobitá.

Vrcholom dňa (a pre mňa aj celého pobytu, keď tak nad tým rozmýšľam) boli útesy Cliffs of Moher. To kvôli nim sme nemali čas dlhšie sa zdržať v Limericku. Dvesto a niečo metrov vysoké útesiská, ktoré vám vyrazia dych. Ak nevyrazia, niečo je s vami v neporiadku. 

Dajú sa pozrieť aj zospodu, z lode, to sme však neplánovali. Pamätali sme, sa ako nám bolo hrozne zle na lodi na Islande pred rokom, keď sme šli pozerať veľryby, takže odvtedy jediná loď, ktorú zvládneme, je kajak u nás na Malom Dunaji. Veríme však, že to môže byť krásny zážitok.

My sme prišli do turistického centra, ktoré je na ich vrchu. Po tom fiasku s počasím na Cliffs of Kerry deň predtým sme sa obávali, či vôbec niečo uvidíme. Počasie však bolo vynikajúce, slniečko, jemný vetrík a tak som si okrem prechádzky po vydláždenej vyhliadky urobil aj kratšie prechádzky po zabahnených turistických chodníkoch hore po útese. Keby sme mali viac času (už sa žiaľ stmievalo), vedel by som sa tam prechádzať a kochať hodiny.

Čo nás šoklo, boli ľudia, ktorí napriek početným výstrahám neváhali sa priblížiť až na kraj útesu, kde sa už neraz stalo, že pošmyknutie či prudší náraz vetra znamenajú dvestometrovú nechcenú šípku do rozbúreného mora (od 1994-2017 tam zomrelo 66 ľudí, i keď sa nevie koľko z úmrtí bolo náhodných a koľko úmyselných).

Cestou do hotela (vtedy sme si ešte mysleli, že ideme do hotela) v Galway sme sa v jednej dedinke stavili na kebab. Chyba. Írsky a britský koncept kebabu je od toho nášho veľmi vzdialený a podľa mňa chutí hnusne. Tiež sa nám definitívne potvrdilo pravidlo, že akékoľvek jedlo za (pre nás troch) menej ako 70EUR je … no ak nie priamo blééé, tak aspoň nechutné, či v najlepšom prípade bez chuti. Nuž nie je to lacná krajinka. A to nie sme žiadny rozmaznanci, ak si spomínate, čo som písal, len pár hodín predtým sme jedli morské riasy priamo z mora, ale tie chutili oproti tomu kebabu ako najväčšia lahôdka.

V Galway sme zistili, že namiesto hotela sme si objednali bed and breakfast (Ardwan House pri rugby štadióne), takže zase sme skončili v niekoho dome. Nakoniec sa to ukázalo ako obrovská výhoda, ale veď k tomu sa dostanem.

Pokračovanie na Deň 5: Aughnanure Castle, Kylmore Abbey, Connemara Tour, Sky Road, Clifden Castle, Dog's Bay [noc opäť v Galway]