pondelok 19. augusta 2019

50 odtieňov zelenej (Írsko, časť štvrtá)

Deň 4: Torc Waterfall, Ross Castle, Limerick - King John Castle, Cliffs of Moher [noc v Galway]

V sobotu sme pri odchode z hotela v Killarney si dali krátku zastávku pri vodopáde Torc. Ak pôjdete okolo, stavte sa tiež, stojí to za to a je to len pár minút chôdze od parkoviska.
Neďaleko vodopádu a tej kraviny Mucross House, pred ktorou som vás varoval, je Ross Castle. Ďalší krásny hrad, s jazerom, na ktorom sa dá člnkovať. Ďalšie príjemné miesto, ktoré odporúčame.
Veľmi príjemným prekvapením po ceste bola zastávka v meste Limerick, ktoré by stálo aspoň za poldňovú zastávku. Tá nám nevyšla, tak len šup šup na prehliadku hradu King John Castle (spoiler alert: kráľ John v ňom nikdy nebol). Je to síce vlastne len nádvorie a dve veže, ale s veľmi dobre urobeným múzeom a atrakciami najmä pre detských návštevníkov.
Priamo oproti hradu je reštika, nespomínam si jej meno, ale je na rohu, červená a jediná navôkol, ťažko ju prehliadnuť. Zastavte sa tam. Ak ešte majú chicken burger, určite choďte do toho, bol božský. 

Čašníčka vyzerala presne tak ako si predstavujem Írku, potomka Normánov a Vikingov, s besným účesom a drsnými spôsobmi. Porozprávala nám o hurlingu, obľúbenej lokálnej hre, ktorú sama hrávala a hrá sa s loptičkou a palicami. A síce sa má palicami triafať spomínaná lopta, no nie vždy sa zadarí a tak je táto hra pekný masaker. Sama vravela, že vždy bývala riadne dobitá.


Vrcholom dňa (a pre mňa aj celého pobytu, keď tak nad tým rozmýšľam) boli útesy Cliffs of Moher. To kvôli nim sme nemali čas dlhšie sa zdržať v Limericku. Dvesto a niečo metrov vysoké útesiská, ktoré vám vyrazia dych. Ak nevyrazia, niečo je s vami v neporiadku. 
Dajú sa pozrieť aj zospodu, z lode, to sme však neplánovali. Pamätali sme, sa ako nám bolo hrozne zle na lodi na Islande pred rokom, keď sme šli pozerať veľryby, takže odvtedy jediná loď, ktorú zvládneme, je kajak u nás na Malom Dunaji. Veríme však, že to môže byť krásny zážitok.

My sme prišli do turistického centra, ktoré je na ich vrchu. Po tom fiasku s počasím na Cliffs of Kerry deň predtým sme sa obávali, či vôbec niečo uvidíme. Počasie však bolo vynikajúce, slniečko, jemný vetrík a tak som si okrem prechádzky po vydláždenej vyhliadky urobil aj kratšie prechádzky po zabahnených turistických chodníkoch hore po útese. Keby sme mali viac času (už sa žiaľ stmievalo), vedel by som sa tam prechádzať a kochať hodiny.

Čo nás šoklo, boli ľudia, ktorí napriek početným výstrahám neváhali sa priblížiť až na kraj útesu, kde sa už neraz stalo, že pošmyknutie či prudší náraz vetra znamenajú dvestometrovú nechcenú šípku do rozbúreného mora (od 1994-2017 tam zomrelo 66 ľudí, i keď sa nevie koľko z úmrtí bolo náhodných a koľko úmyselných).
Cestou do hotela (vtedy sme si ešte mysleli, že ideme do hotela) v Galway sme sa v jednej dedinke stavili na kebab. Chyba. Írsky a britský koncept kebabu je od toho nášho veľmi vzdialený a podľa mňa chutí hnusne. Tiež sa nám definitívne potvrdilo pravidlo, že akékoľvek jedlo za (pre nás troch) menej ako 70EUR je … no ak nie priamo blééé, tak aspoň nechutné, či v najlepšom prípade bez chuti. Nuž nie je to lacná krajinka. A to nie sme žiadny rozmaznanci, ak si spomínate, čo som písal, len pár hodín predtým sme jedli morské riasy priamo z mora, ale tie chutili oproti tomu kebabu ako najväčšia lahôdka.


V Galway sme zistili, že namiesto hotela sme si objednali bed and breakfast (Ardwan House pri rugby štadióne), takže zase sme skončili v niekoho dome. Nakoniec sa to ukázalo ako obrovská výhoda, ale veď k tomu sa dostanem.

Pokračovanie na Deň 5: Aughnanure Castle, Kylmore Abbey, Connemara Tour, Sky Road, Clifden Castle, Dog's Bay [noc opäť v Galway]

nedeľa 18. augusta 2019

50 odtieňov zelenej (Írsko, časť tretia)

Deň 3: Ring of Kerry, Kells bay house and gardens, maják na ostrove Valentia, Kerry Cliffs, Cobh, Glen Pier, nočné morské kajakovanie v Kenmare [noc opäť v Killarney] 

V piatok sme chceli dietko vziať na pláž v Inch. Podľa pána z požičovne áut je tam úžasná pláž (ukazoval nám fotky, ako tam bol nedávno bol so svojim 4-ročným synčekom), kde by mu požičali neoprén a učili ho surfovať. 
Z oblohy tieklo niečo úplne biblicko-potopových rozmerov (a predpoveď bola rovnako neveselá, po pár dňoch sme zistili, že je to len bežný írsky dáždik), tak sme Inch vynechali a šli (rovnako ako všetci ostatní turisti) na Ring of Kerry, scénickú trasu okolo okresu Kerry.
Najskôr sme zastali na chvíľku na pláži, ktorá je v zálive naproti tej v Inch. Cestou z pláže ďalej po okruhu Ring of Kerry sme si všimli odbočku na Kells bay house and gardens. Síce sme nevedeli, čo nás tam presne čaká, no šup ho tam. Cesta vedie veľmi veľmi úzkymi cestičkami, takže chvalabohu sa tam nedostane autobus (chvalabohu preto, lebo sme tým pádom boli ušetrení od masových turistov). Bol to pre mňa vrchol dňa. Nádherné záhrady, lanový rebrík ponad riečku, vodopád a vôbec, miesto, ktorého návštevu určite nevynechajte.
Naobedovali sme sa v mestečku po ceste a šli trajektom na maličký ostrov Valentia. Tam sme (opäť len náhodou a bez predchádzajúceho plánovania) prišli úzkou cestičkou k majáku. Ani nie maják samotný, no cesta k nemu je nádherná. Nedá sa tam dostať autobusom, takže výhľady si vychutnáte bez stoviek ďalších turistov.
Zastavili sme sa na Kerry Cliffs. Údajne najkrajších útesoch v okrese Kerry. Bola však taká hmla a dážď, že napriek všemožnej predstavivosti sme z návštevy nemali nič. Podľa fotiek na webe však za návštevu, za pekného počasia, určite stoja.
Vyhli sme sa návšteve mesta Cork. Viacero ľudí nám vravelo, že je to len ďalšie veľké mesto a radšej než Cork, máme sa zastaviť v nejakom menšom mestečku. Uvažovali sme o Kinsale, ale kolega, s ktorým sme sa stretli cestou nás nasmeroval do Cobh, malého mesta, v ktorom ako poslednom kotvil Titanic predtým, ako vyrazil na oceán. Mestečko by to mohlo byť fajn, ale dážď bol skutočne otravný a vytrvalý, tak sme sa - okrem návštevy St Colman’s Cathedral - po ňom len pokukali autom. Neďaleko je ostrov Spike Island, na ktorom bývala väznica, podobne ako na Alcatraze, nabitý program však nepustil a ani sme sa nepokúšali tam dostať (pridávame do programu počas budúcej návštevy).


Inak katedrála vyzerá ako stredoveká gotická stavba, ale je to v skutočnosti len tento rok to bolo 100 rokov od jej posviacky. 

Ak podobne ako Panička budete chcieť urobiť rovnakú fotku z Cobh, ako vám vyhodí vyhľadávač, keď doň zadáte názov mesta, teda farebné domčeky, za ktorými vidno kostol, no tak takú fotku urobiť neviete. Behali sme po uliciach hore dole, ale určite bola fotená z nejakého súkromného pozemku, z ulice sa urobiť nedá.

Cestou späť do Killarney sme sa stavili ešte pozrieť na minútku na Glen Pier a na večeru v Smugglers Inn, výbornej reštike na pobreží. 
Panička nám všetkým dohodla nočné morské kajakovanie v zálive pri meste Kenmare. Krásny zážitok, síce sme prešli len nejakých 3,5 km, ale dozvedeli sme sa čo to o morských riasach (všetkých 600+ druhov je jedlých) a niektoré sme aj priamo z vody ochutnali (najviac nám chutili také špagetovité). Vrcholom večera však bolo miesto, kde žil planktón, ktorý svetielkoval. Stačilo zašpliechať veslom či ponoriť ruku do vody a pohnúť s ňou a reakciou týchto jednobunkáčov bolo svetlo. Nádherné. Magické. 
Po polnoci sme sa dostali späť do hotela v Killarney. 

Keď už sme pri Killarney: Ak sa popýtate v hoteli, čo tam treba vidieť, ako prvé vám odporučia Mucross house. Neverte im, je to typická pasca na turistov. Veríme, že je populárna destinácia najmä preto, lebo sa tam dostanú autobusy a teda môžu tam pchať celé zájazdy ľudí. Je to bežný starý dom. Nestrácajte ním čas, v Írsku nájdete oveľa zaujímavejšie hrady, opátstva, priorstvá či iné stavby.
Na návštevu jazier (Lakes of Killarney), národného parku (Killarney National Park), kaštieľa či samotného mesta Killarney nám už vôbec nevyšiel čas (ďalšie dôvody do Írska sa vrátiť). 

50 odtieňov zelenej (Írsko, časť druhá)

Deň 2: Prehliadka Kilkenny (Kilkenny Castle, St Canices Cathedral and Round Tower), Kells Priory, Jerpoint Abbey [noc v Killarney] 

Vo štvrtok to bolo posledný raz, čo sme si nedali raňajky priamo tam, kde sme spali. Skočili sme do Lidl a najedli sa v aute na parkovisku pred ním. Nielenže to nebolo lacnejšie ako by boli raňajky v hoteli, ale tento štýl raňajok nám vôbec nevyhovoval (okrem toho nám chýbala ranná káva a čaj). Tento raňajkový experiment zlyhal.

Po raňajkách sme šli na prehliadku centra Kilkenny, pekné mestečko s príjemnou atmosférou, pomotajte sa po centre a nevynechajte Kilkenny Castle a St Canices Cathedral and Round Tower. 
Pri kostole, pri ktorom sme parkovali sa nám páčilo, že tam boli parkovacie miesta špeciálne pre starších. Tiež nás príjemne prekvapilo, keď sa nám jeden pán ponúkol, že nám dá dve eurá na parkovanie, aby nás neodtiahli (nemal som drobné do parkovacieho automatu a aj keď jeho dar sme neprijali, aspoň nám rozmenil, aby som ten automat nakŕmil). S podobnými milými ľuďmi sme sa stretávali po celom Írsku.


Tu sme prvýkrát videli na moste záchranné koleso. Neskôr sme ich videli často, pri rôznych vodných tokoch alebo jazerách. Pri každom z nich je varovanie, že ukradnuté koleso znamená stratený ľudský život.
Po prehliadke mestečka sme šli k zrúcaninám Kells Priory. Za krásnym areálom priorstva si môžete urobiť krátku vychádzku k dvom vodným mlynom. 
Poslednou zastávkou pred cestou do hotela v Killarney, bolo Jerpoint Abbey, pozostatky opátstva z roku 1180.