Počas nášho druhého dňa v Brne som sa intenzívne motal. Bolo sychravo a popŕchalo a tak žiadne veľké prechádzky, ale skôr zašiť sa niekam do sucha a tepla. Kde som si bol istý, že na mňa nezaprší, bolo podzemie.
Brnenské podzemie je veľmi dobre zmapované a sprístupnené. Dokonca je niekoľko okruhov, pre ktoré sa môžete rozhodnúť. Ako prvý som si vybral technický okruh Kolektory. Lístky sa kupujú na námestí Zelný trh, v kancelárii, ktorá je tiež vstupnou bránou do okruhu Labyrint. Práve na Kolektory, ktoré nie sú bežnou prehliadkovou trasou, ale okruhom po skutočnom pracovnom priestore, si lístok kúpte pár dní vopred. Tesne pred prehliadkou vám ho nepredajú i keby mali voľné miesta, pretože prevádzkovateľ kolektorov, Technické sítě Brno, musia zabezpečiť dostatočný počet svojich pracovníkov na sprevádzanie.
Kolektory sú sústavou 21 km technických tunelov pod celým mestom, cez ktoré vedú rôzne potrubia. Pokiaľ by ste teda v nich čakali niečo iné ako trúbky a káble (teplá a pitná voda, parovod, vysokonapäťové, optické a telefónne káble, signalizácia križovatiek), budete sklamaní. Načo je to teda dobré?
Predstavte si, že chcete položiť krížom cez mesto vlastný kábel (dajme tomu ste bohatý človek zaťažený na vlastníctvo káblov, po svete chodia aj väčší čudáci). Viac nemusíte kvôli pokládke rozkopať celú ulicu, ale iba ho natiahnete cez tunely - kolektory, tam kam treba (alebo aj netreba, ste predsa bohatý človek a keď chcete mať kdesi kábel, nemusí to nutne dávať zmysel). Teraz sa v Brne rozkopáva už iba ak, tak kvôli kanalizácii (tá cez ne nejde, predstavte si ako by to tam asi vyzeralo po havárii na kanalizácii, no po krk v hovn*ch) alebo plynovým potrubiam. Plynové potrubia v kolektoroch rovnako nie sú, Banský úrad v osemdesiatych rokoch takéto umiestnenie zakázal (aj keď v jednej časti ich cez kolektor vedú) kvôli bezpečnosti.
Kolektorové tunely sa delia na primárne a sekundárne.
Primárne, hlbinné, sú cca 30 m pod zemou, ešte z čias výstavby (ukončená bola v roku 1994) v nich premávajú banské vozíky, ktoré sa stále používajú na transport materiálu (v pražských kolektoroch sa na nich môžete dokonca zviesť). Tieto nemajú priame napojenie na jednotlivé ulice. Primárne kolektory nie sú sprístupnené vôbec.
Sekundárne, "sídliskové" kolektory, v ktorých som bol (ich stavba začala v 1992), sú cca 5 m pod povrchom, takže dobre počuť "šaliny", ktoré idú nad hlavou.
Pri stavbe kolektorov sa postupovalo banskou technikou a často sa stavitelia prebúrali do starých pivníc. Tiež to však umožnilo spomínané dôkladné zmapovanie brnenského undergroundu.
Do kolektorových tunelov zateká a pozinkované potrubia, na ktoré sa tak deje (zasa neleje sa tam voda potokmi, sem tam dáky ten pramienok) sú do dvoch rokov hrdzavé (toľko k výdrži pozinkovania). Z tohto dôvodu na časti potrubí, na ktoré kvapká ta sviňa voda, dávajú igelit.
V tuneloch sú čidlá, ktoré umožňujú monitorovať chodby z dispečingu. Naši sprievodcovia mi požičali vysielačku a zavolal som na dispečing, aby nám na chvíľku spustili sirénu. Videli sme záplavové, požiarne, plynové či pohybové senzory. Môžete sa čudovať načo pohybové, veď sa v nich pohybujú len zamestnanci, no už sa im stalo, že mali nevolaného "návštevníka" (možno prišiel na medené káble).
V prípade aktivácie plynového detektoru sa automaticky v danej časti tunela (chodby sú každých pár metrov oddelené protipožiarnymi dverami) vypne z okruhov elektrika a zapnú ventilátory na odsatie vzduchu.
Potrubie na pitnú vodu, ktoré vedie pri zemi, je z krehkého materiálu a ako vraveli chlapi, v prípade ak vám naň padne kladivo, treba rýchlo utekať. Vďaka tlaku v potrubí je chodba rýchlo zaplavená ("já bych utíkal hodně rychle").
Po 45 min prehliadke som si za ďalšie miesto, kde som vedel, že nezmoknem zvolil Technické muzeum města Brna.
 |
| Pred múzeom |
Múzeum je to veľmi sympatické, moderné, s množstvom interaktívnych atrakcií a nájdete v ňom všeličo od historických áut (ani som netušil, že Zbrojovka Brno kedysi autá vyrábala, som to ale ignorant) až po lietadlové motory či šijacie stroje.
 |
| Čajka, socíkovská verzia Cadillacu |
 |
| Prvý československý elektromobil, úspešný prototyp, ktorý sa žiaľ nedostal do sériovej výroby. |
 |
| Tiež ste ešte v autoškole mali takýto trenažér? |
 |
| Socíkovský jukebox |
Dozvedel som sa, že materiál bakelit sa volá po svojom výmyselníkovi - autorovi, chemikovi Leo Bakerlandovi. Že je to matroš naozaj spoľahlivý svedčí aj tých 3 096 099 ks vyrobených Trabantov (roky 1957 až 30.4.1991), ktoré mali z neho karosériu či (ak chceme použiť ešte väčšie čísla) stámilióny kociek LEGO (to bolo pôvodne patentované ako systém pre architektov).
 |
| Vo svojej dobe najmenšia hlbinná miniponorka na svete, Made in Czechoslovakia |
 |
| Dôkaz, že mobily Nokia patria už iba do múzea |
Po príjemnej jeden a pol hodke som sa vrátil do centra a zatiahlo ma to opäť pod zem. Do svätojakubskej kostnice.
 |
| Niektoré z 50 tisíc nájdených pozostatkov |
Kostnica sa nachádza v chodbách na miestne starého cintorína, na ktorom sa pochovávalo od 13teho až do polovice 16teho storočia. Definitívne bol uzavretý v 18tom storočí po dekréte Jozefa II. Ten vôbec mal zvláštne koníčky. Okrem tohto výnosu umožnil pochovávanie do svätej zeme (na cintoríny) aj samovrahov (tí dovtedy spolu s katmi, nepokrstenými deťmi, neveriacimi, cudzincami, neznámymi osobami atď sa pochovávali iba kade tade po lesoch). Samovrahovia však naďalej nesmeli prejsť cez brány cintorínu a preto sa ich telá prehadzovali cez stenu a pochovávali kdesi v kúte.
Na to, že nejaká kostnica v Brne je (a to je pritom druhá najväčšia v Európe, prvou sú parížske katakomby) sa prišlo len nedávno, pri rekonštrukcii neďalekého námestia Slobody v roku 2001. Vtedy boli v existujúcej sieti chodieb rafinovane (v presnom poradí boli lebka a jednotlivé kosti tak, aby sa ušetrilo čo najviac priestoru) naskladané pozostatky až takmer po strop. Dôvodom vzniku kostnice bol cyklický spôsob pochovávania, kedy sa telo po 10-12 rokoch vybralo z hrobu a muselo sa čosi urobiť so zvyškami.
Keď už som pri takejto téme, prečo to nespomenúť... V Prahe vraj (celý tejto odsek je "vraj", nemal som kde overiť) funguje 17 pohrebných ústavov, ktoré kvôli znižovaniu nákladov posielajú nebožtíkov na kremáciu do Tábora, kde pri jednej kremácii súčasne spália štyri rakvy. Preto i sem tam dochádza k čakaniu, kým sa "nazbierajú" zvyšní do počtu. Tiež ako zlepšovák zmrazujú telá, pretože zistili, že tak zhoria skôr než iba keď sú zachladené. Howg, dosť bolo pohrebným témam.
 |
| Cháron |
Mal by som vysvetliť heslo z nadpisu. Cez obed som začul konverzáciu čašníkov a táto česká verzia "Na každého raz dôjde..." či "Božie mlyny melú pomaly ale (č)isto" ma hneď dostala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára