Prvý španielsky týždeň

Som v krajine flamenca, býčich zápasov, Realu Madrid a tapas takmer týždeň a zatiaľ som nič z menovaného nezažil. Tak prejdem radšej k tomu, čo som už skúsil (či skôr pojedol).

V mestečku Tres Cantos (3 Cantos), kde bývam, skapal pes. 

Nikde ani nohy

Je čisté, upravené, každú chvíľu vidíte niekoho ako upratuje z ulice aj posledný lístočok zo stromu, má všemožné občianske vybavenie, no je to stále iba veľké sídlisko, bez duše či bez ľudí na uliciach (to však môže byť aj tými štyrmi a menej stupňami Celzia vonku).

Typická zástavba v 3 Cantos

Na čo si tu určite zvyknem je pracovný režim (a nielen to, že dnes, v piatok, ešte kukučka ani nestihla zakukať tri hodiny poobede a už boli všetky kancelárie ľudoprázdne). Prvá vec (vyzerá to tak, že povinná) po príchode do práce je návšteva firemnej kaviarne. Tá je okolo deviatej úplne plná. Podľa mňa každý podpisuje v pracovnej zmluve, že v nej bude denne tráviť aspoň hodku (najskôr ráno a potom aspoň raz poobede), inak si ten nátresk ťažko vysvetliť. Čo mi nevyhovuje je laxný (to som sa krotil) prístup k dodržiavaniu termínov. Stretnutie nám tu ešte nikdy nezačalo s domácimi načas a mám pocit, že môžeme byť radi keď sa nakoniec ukážu.

Hamburgesa - hambáč v našej kaviarni, zasa pochudnem

Pozitívom je španielsky prístup k jedlu. Je veľmi kladný. Síce tu nefičí bravčové, mŕtvych pečených kravičiek je tu však plno.

Oproti nám sú tu posunuté začiatky jednotlivých chodov.

• desayuno - raňajky
• Aspoň tie sú v normálnom čase.
• almuerzo - "desiata", či ľahší obed 
• Okolo 11 ráno, i to iba v niektorých častiach krajiny, tu nie.
• la comida - riadny obed
• Začína povedzme okolo druhej a má aspoň dve hlavné jedlá. Škoda, že tu siesta nefičí a pracuje sa ďalej. Oproti poslednej služobke (do Indie) je chuť jedla oveľa fádnejšia a pripomína naše "táckarne", no aspoň tu nebehajú potkany ako som zažil v kantíne v Mumbai.
• merienda - olovrant
• Čosi ľahšie okolo šiestej pred skutočnou večerou.
• la cena - večera
• Najskôr o pol deviatej. Skôr sú reštaurácie buď zatvorené alebo ponúkajú iba nápoje. Za celý týždeň som sa najlepšie najedol v čínskej reštike, ktorá bola otvorená už pred pol deviatou (naozaj sa mi do takejto hlbokej noci vyčkávať na španielsku večeru nechce). Tu sme sa síce s personálom vôbec nerozumeli, ale to im nebránilo v tom, aby sa ma snažili napchať ako striga Janíčka v Jankovi a Marienke. 

Krevetie kráľovstvo v obchoďáku

Španielsku lahôdku, šunku, jamon serrano (alebo sa volá i jamon iberico) poznáte. Od miestnych som sa dozvedel, že tá najkvalitnejšia sa volá pata negra a pochádza z prasiatok, ktoré jedia žalude. No dosť už o jedle.

Takto sa šunočka, mňam, predáva po celých nožiskách v obchodoch

Filmy v kinách sú dabované, takže zlaté Filipíny, India, dokonca aj Slovensko. Chcel som ísť na Spielbergovho Lincolna, no v castillano verzii (to je skutočný názov jazyka, ktorý voláme "španielčina") by som sa unudil na skapanie.

Som v tíme s kolegami z Rumunska, Talianska a Brazílie, takže sa každú chvíľu čosi dozvedám. Napríklad, že Rio de Janeiro a juh Brazílie obmývajú studené prúdy a preto i keď je v Riu 40 stupňov, nedá sa v tej kose kúpať. Naopak, na severe Brazílie je horúca voda. Na plážach, kde je plytké more, musíte dokonca prebehnúť do hlbokej vody, aby ste si nespálili nohy.

Do Santiago de Compostella je to iba 652 km, odhadujem na menej ako 6 týždňov. Hneď by som vyrazil keby to šlo...