Na poludnie som odlietal na služobku do Madridu. Moje posledné lety či už do Manily, USA alebo Mumbai, ktoré trvali večnosť a kúsok, spôsobili, že sa mi tie dva a pol hodky letu zdali smiešne krátke. Dokonca som sa predtým pohrával s myšlienkou došoférovať sa sem, no predsa len 2500 km a aspoň 22 hodín čistého času za volantom, by boli masaker.
Na viedenskom "flughafe" mi seklo v krížoch a tak som sa cez tie nekonečné kontroly a haly premotkal z nohy na nohu verne imitujúc Quasimoda.
Na madridskom letisku som bol doteraz dvakrát, no zatiaľ sa mi nepodarilo dostať ďalej do centra. Vždy som len vyšiel z letiskovej haly, nastúpil do autobusu spred terminálu 4 a namieril si to do Leon resp. Bilbao, kde som začínal svoje putovanie po Camino de Santiago.
Ubytko som si tentoraz nerezervoval v hoteli, ale cez stránku AirBNB priamo u jednej španielskej rodiny. Moja španielčina aktuálne pozostáva z chabých pokusov zliepať slová a tak tréning priamo v rodinnom prostredí bude skvelý.
Rodina, u ktorej budem, býva v Tres Cantos, modernom meste, len pol hodku vlakom vzdialenom od centra Madridu. Tres Cantos je najnovšie španielske mesto, bolo založené len pred 30timi rokmi a keďže je v ňom neďaleko policajné riaditeľstvo, ubezpečili ma, že je úplne bezpečné chodiť tu pešo i v noci (na rozdiel od centra Madridu).
Pani domácu som šokol, keď som sa po príchode vyzul, ako je na Slovensku zvykom. Tu to zjavne fičí podobne ako v Amerike, kde sa obutý chodí po celom dome.
Sme v trojpodlažnom dome, ako Murphy chcel práve na treťom poschodí a vynášať tie kufriská so seknutými krížami bol zážitok (ani tá kapsalicínová náplasť čo som kúpil v letiskovej lekárni tomu nepomohla). Moje tretie podlažie je zvláštne riešené. Priamo zo schodiska, bez dverí, sa vstupuje do otvoreného priestoru izby. Už po dnešnej noci, keď im na celý dom budem chrápať, verím, že sa majitelia budú chcieť so mnou vážne porozprávať.
Na viedenskom "flughafe" mi seklo v krížoch a tak som sa cez tie nekonečné kontroly a haly premotkal z nohy na nohu verne imitujúc Quasimoda.
 |
| Letisko Madrid-Barajas |
Rodina, u ktorej budem, býva v Tres Cantos, modernom meste, len pol hodku vlakom vzdialenom od centra Madridu. Tres Cantos je najnovšie španielske mesto, bolo založené len pred 30timi rokmi a keďže je v ňom neďaleko policajné riaditeľstvo, ubezpečili ma, že je úplne bezpečné chodiť tu pešo i v noci (na rozdiel od centra Madridu).
Cestou z letiska (moji hostitelia si po mňa prišli) ma prekvapili zasnežené hory na okolí. Samotné mesto leží na rovine, je vo výške 600 m nad morom, no len 30 km vzdialené hory (Sierra Madrileña), kde sa i lyžuje majú okolo 2000 m.
Pani domácu som šokol, keď som sa po príchode vyzul, ako je na Slovensku zvykom. Tu to zjavne fičí podobne ako v Amerike, kde sa obutý chodí po celom dome.
Sme v trojpodlažnom dome, ako Murphy chcel práve na treťom poschodí a vynášať tie kufriská so seknutými krížami bol zážitok (ani tá kapsalicínová náplasť čo som kúpil v letiskovej lekárni tomu nepomohla). Moje tretie podlažie je zvláštne riešené. Priamo zo schodiska, bez dverí, sa vstupuje do otvoreného priestoru izby. Už po dnešnej noci, keď im na celý dom budem chrápať, verím, že sa majitelia budú chcieť so mnou vážne porozprávať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára