Už som sa sťažoval na neskoré španielske večere, že? Reštiky čo otvárajú o pol deviatej večer? Ako som včera odchádzal z kancla už o šiestej a veru blúdiť dve a pol hodky v tej zime sa mi nepozdávalo, poprosil som uja Google, nech mi nájde v okolí McDonals, nech sa konečne najem (pre východoeurópana) v rozumnejšiu hodinu.
Pred nedávnom boli po celom svete sťažnosti na mapy v iPhone, ktoré vás povláčili kade tade. No ani s Gúglom som nedopadol oveľa lepšie. Aj keď, buďme spravodliví, nie jeho vinou. Vinou krízy.
Dotiahol ma totiž do nákupného centra veľkosti menšieho Auparku, kde som bol ... sám. Na troch podlažiach bolo viac predavačov ako kupujúcich, stretol som len dvoch ďalších ľudí, ktorí sa po ňom motali. Elektrické schody už nefungovali, polovica obchodov zatvorených a vo vzduchu ponurá atmosféra nevyhnutne sa blížiaceho krachu. Čistá depka.
Opodiaľ tohto čudného miesta stála budova môjho záujmu. Pokiaľ veľa lietate, tiež oceňujete samoobslužné terminály (self check-in) na letiskách, ktoré ušetria čakanie v rade. V tunajšom McD som prvý raz videl jeho reštauračnú obdobu. Pri vstupe stáli dve mašinky na objednávanie a platenie a vedľa nich rada, kde si jedlo podobne ako v McDrive, iba vyzdvihnete. Keby som v automate vedel zadať Big Mac, bez cibule a Cola bez ľadu, tak by som určite skúsil.
A konečne sa dostávam k nadpisu. Kolegu, Taliana, som sa pýtal či rozumie pojmu beach engineers. Tváril sa veľmi zmätene a zjavne ho počul prvý krát. Zmätenie sa zmenilo na pobavenie až potom, keď som mu vysvetlil, že takto nazývame skupiny mládencov, ktorý sa v skupinách na plážach zastavujú pri lehátkach nevinných (aj keď, ktovie) dievčeniec, obkolesia ich masou testosterónu a všetci tridsiati vedú konverzáciu. Následne, keď ani po hodinke neuspejú, sa celá skupinka presunie k vedľajšiemu lehátku. Ak ste už boli svedkom týchto prímorských putovníkov, viete, že pri pohľade z diaľky to vyzerá veľmi zúfalo. Snáď im nekrivdím.
Pred nedávnom boli po celom svete sťažnosti na mapy v iPhone, ktoré vás povláčili kade tade. No ani s Gúglom som nedopadol oveľa lepšie. Aj keď, buďme spravodliví, nie jeho vinou. Vinou krízy.
Dotiahol ma totiž do nákupného centra veľkosti menšieho Auparku, kde som bol ... sám. Na troch podlažiach bolo viac predavačov ako kupujúcich, stretol som len dvoch ďalších ľudí, ktorí sa po ňom motali. Elektrické schody už nefungovali, polovica obchodov zatvorených a vo vzduchu ponurá atmosféra nevyhnutne sa blížiaceho krachu. Čistá depka.
Opodiaľ tohto čudného miesta stála budova môjho záujmu. Pokiaľ veľa lietate, tiež oceňujete samoobslužné terminály (self check-in) na letiskách, ktoré ušetria čakanie v rade. V tunajšom McD som prvý raz videl jeho reštauračnú obdobu. Pri vstupe stáli dve mašinky na objednávanie a platenie a vedľa nich rada, kde si jedlo podobne ako v McDrive, iba vyzdvihnete. Keby som v automate vedel zadať Big Mac, bez cibule a Cola bez ľadu, tak by som určite skúsil.
 |
| Self-check in už aj v McDonalds |
 |
| V Španielsku nemajú McDrive. Teda majú, ale volá sa McAuto. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára