Plážoví inžinieri

Už som sa sťažoval na neskoré španielske večere, že? Reštiky čo otvárajú o pol deviatej večer? Ako som včera odchádzal z kancla už o šiestej a veru blúdiť dve a pol hodky v tej zime sa mi nepozdávalo, poprosil som uja Google, nech mi nájde v okolí McDonals, nech sa konečne najem (pre východoeurópana) v rozumnejšiu hodinu.

Pred nedávnom boli po celom svete sťažnosti na mapy v iPhone, ktoré vás povláčili kade tade. No ani s Gúglom som nedopadol oveľa lepšie. Aj keď, buďme spravodliví, nie jeho vinou. Vinou krízy.

Dotiahol ma totiž do nákupného centra veľkosti menšieho Auparku, kde som bol ... sám. Na troch podlažiach bolo viac predavačov ako kupujúcich, stretol som len dvoch ďalších ľudí, ktorí sa po ňom motali. Elektrické schody už nefungovali, polovica obchodov zatvorených a vo vzduchu ponurá atmosféra nevyhnutne sa blížiaceho krachu. Čistá depka.

Opodiaľ tohto čudného miesta stála budova môjho záujmu. Pokiaľ veľa lietate, tiež oceňujete samoobslužné terminály (self check-in) na letiskách, ktoré ušetria čakanie v rade. V tunajšom McD som prvý raz videl jeho reštauračnú obdobu. Pri vstupe stáli dve mašinky na objednávanie a platenie a vedľa nich rada, kde si jedlo podobne ako v McDrive, iba vyzdvihnete. Keby som v automate vedel zadať Big Mac, bez cibule a Cola bez ľadu, tak by som určite skúsil.

Self-check in už aj v McDonalds

V Španielsku nemajú McDrive. Teda majú, ale volá sa McAuto.

A konečne sa dostávam k nadpisu. Kolegu, Taliana, som sa pýtal či rozumie pojmu beach engineers. Tváril sa veľmi zmätene a zjavne ho počul prvý krát. Zmätenie sa zmenilo na pobavenie až potom, keď som mu vysvetlil, že takto nazývame skupiny mládencov, ktorý sa v skupinách na plážach zastavujú pri lehátkach nevinných (aj keď, ktovie) dievčeniec, obkolesia ich masou testosterónu a všetci tridsiati vedú konverzáciu. Následne, keď ani po hodinke neuspejú, sa celá skupinka presunie k vedľajšiemu lehátku. Ak ste už boli svedkom týchto prímorských putovníkov, viete, že pri pohľade z diaľky to vyzerá veľmi zúfalo. Snáď im nekrivdím.

Madrid

Po prvom týždni si vravím, že bolo by načim ísť pozrieť hlavné mesto, keď už je hen za rohom (presne 25 minút metro-vlakom odtiaľto).

Toto umenie ešte včera na chodníku nebolo 

V sobotu ráno som vyrazil zo svojej bezdverej izbičky do víru veľkomesta. Inak, neverili by ste, ako veľmi taká samozrejmá vec ako dvercia môže chýbať. Nože skúste (slovo "nože" som prvýkrát v živote použil vo význame pobádacej častice, znie to čudne a tak akoby od štúrovcov), zložte dvere napríklad z toalety a ako dlho to vydržíte.

Automaty na knihy v metre

Cestou metrom neujdú vašej pozornosti mládenci, ktorí chodia po vlaku a každému položia na sedadlo lístok so žoadosťou o peniaze. Scenár je vždy ten istý "som chudobný / nezamestnaný a mám dvoch bratov / dve deti", dajte mi na jedlo.

"Raj šunky"

Centrum je podobných týpkov plné

Najväčším lákadlo je v meste kráľovský palác. Vďaka sobote bola na vstup riadna čakačka a v tej zime, ktorá tam vládla sa mi hodku v rade postávať nechcelo, takže dojmy zo sprístupnených častí interiéru poskytnem po ďalšej návšteve.

Palacio Real

Z druhej strany paláca je katedrála (Almudena Cathedral), ktorá pôsobí síce  starobilo, no bola vysvätená ešte len v roku 1993 Jánom Pavlom II (po 100 rokoch stavby).

Katedrála Almudena

Samotné centrum je pomerne malé a všade sa dá pohodlne prejsť pešo. Ak na pešiu chôdzu nemáte čas či nervy, použite metro (Bratislava je asi jediné európske hlavné mesto, v ktorom sa ho naozaj nedočkáme, však?).

Pýtal som sa tohto pána kde sa dá dobre najesť, ale len si tak ticho postával, do prázdna čučal...

Po troch hodkách motania som pristál na (pre Španielov priskorom) obede (v kancelárii sa na mňa s úškrnom dívajú, keď si už o pol jednej idem dať čosi pod zub). Na radu svojich domácich som si dal pimientos de Padrón (papričky), tunajšiu veľkú mňamku a tradičnú španielsku paella mariscos pescado (rizoto s olúpanými morskými besnotami). 

To zelené sú teplé neštipľavé papričky v slanom náleve

Najviac ma z celého dňa tešilo, že som si už aspoň jedlo dokázal vypýtať tak po "ich". Aj keď rozprávam skomoleninou divnej španielčiny a angličtiny. Pred pár dňami som videl prednášku z TEDx od chlapíka, ktorý sa naučil za pár rokov x rôznych jazykov a vravel, že čo mu pomohlo bolo osmeliť sa a začať hovoriť daným jazykom už od prvého dňa. Žiadny problém. Hola, que tal?

Mesto sa chystalo na karneval

Nenechal som sa zlákať predkarnevalovou atmosférou (naozaj bola hrozná zima a v tejto jarnej bundičke čo som si ako jedinú dovliekol to nebola žiadna výhra, ktovie čo som si myslel, že ma tu bude vo februári čakať, trópy?) a už len nakukol do obchodu, ktorého značka mi dala prezývku a zvyšok Madridu nechal na neskôr.

najki Madrid

Prvý španielsky týždeň

Som v krajine flamenca, býčich zápasov, Realu Madrid a tapas takmer týždeň a zatiaľ som nič z menovaného nezažil. Tak prejdem radšej k tomu, čo som už skúsil (či skôr pojedol).

V mestečku Tres Cantos (3 Cantos), kde bývam, skapal pes. 

Nikde ani nohy

Je čisté, upravené, každú chvíľu vidíte niekoho ako upratuje z ulice aj posledný lístočok zo stromu, má všemožné občianske vybavenie, no je to stále iba veľké sídlisko, bez duše či bez ľudí na uliciach (to však môže byť aj tými štyrmi a menej stupňami Celzia vonku).

Typická zástavba v 3 Cantos

Na čo si tu určite zvyknem je pracovný režim (a nielen to, že dnes, v piatok, ešte kukučka ani nestihla zakukať tri hodiny poobede a už boli všetky kancelárie ľudoprázdne). Prvá vec (vyzerá to tak, že povinná) po príchode do práce je návšteva firemnej kaviarne. Tá je okolo deviatej úplne plná. Podľa mňa každý podpisuje v pracovnej zmluve, že v nej bude denne tráviť aspoň hodku (najskôr ráno a potom aspoň raz poobede), inak si ten nátresk ťažko vysvetliť. Čo mi nevyhovuje je laxný (to som sa krotil) prístup k dodržiavaniu termínov. Stretnutie nám tu ešte nikdy nezačalo s domácimi načas a mám pocit, že môžeme byť radi keď sa nakoniec ukážu.

Hamburgesa - hambáč v našej kaviarni, zasa pochudnem

Pozitívom je španielsky prístup k jedlu. Je veľmi kladný. Síce tu nefičí bravčové, mŕtvych pečených kravičiek je tu však plno.

Oproti nám sú tu posunuté začiatky jednotlivých chodov.

• desayuno - raňajky
• Aspoň tie sú v normálnom čase.
• almuerzo - "desiata", či ľahší obed 
• Okolo 11 ráno, i to iba v niektorých častiach krajiny, tu nie.
• la comida - riadny obed
• Začína povedzme okolo druhej a má aspoň dve hlavné jedlá. Škoda, že tu siesta nefičí a pracuje sa ďalej. Oproti poslednej služobke (do Indie) je chuť jedla oveľa fádnejšia a pripomína naše "táckarne", no aspoň tu nebehajú potkany ako som zažil v kantíne v Mumbai.
• merienda - olovrant
• Čosi ľahšie okolo šiestej pred skutočnou večerou.
• la cena - večera
• Najskôr o pol deviatej. Skôr sú reštaurácie buď zatvorené alebo ponúkajú iba nápoje. Za celý týždeň som sa najlepšie najedol v čínskej reštike, ktorá bola otvorená už pred pol deviatou (naozaj sa mi do takejto hlbokej noci vyčkávať na španielsku večeru nechce). Tu sme sa síce s personálom vôbec nerozumeli, ale to im nebránilo v tom, aby sa ma snažili napchať ako striga Janíčka v Jankovi a Marienke. 

Krevetie kráľovstvo v obchoďáku

Španielsku lahôdku, šunku, jamon serrano (alebo sa volá i jamon iberico) poznáte. Od miestnych som sa dozvedel, že tá najkvalitnejšia sa volá pata negra a pochádza z prasiatok, ktoré jedia žalude. No dosť už o jedle.

Takto sa šunočka, mňam, predáva po celých nožiskách v obchodoch

Filmy v kinách sú dabované, takže zlaté Filipíny, India, dokonca aj Slovensko. Chcel som ísť na Spielbergovho Lincolna, no v castillano verzii (to je skutočný názov jazyka, ktorý voláme "španielčina") by som sa unudil na skapanie.

Som v tíme s kolegami z Rumunska, Talianska a Brazílie, takže sa každú chvíľu čosi dozvedám. Napríklad, že Rio de Janeiro a juh Brazílie obmývajú studené prúdy a preto i keď je v Riu 40 stupňov, nedá sa v tej kose kúpať. Naopak, na severe Brazílie je horúca voda. Na plážach, kde je plytké more, musíte dokonca prebehnúť do hlbokej vody, aby ste si nespálili nohy.

Do Santiago de Compostella je to iba 652 km, odhadujem na menej ako 6 týždňov. Hneď by som vyrazil keby to šlo...

¡Hola, España!

Na poludnie som odlietal na služobku do Madridu. Moje posledné lety či už do Manily, USA alebo Mumbai, ktoré trvali večnosť a kúsok, spôsobili, že sa mi tie dva a pol hodky letu zdali smiešne krátke. Dokonca som sa predtým pohrával s myšlienkou došoférovať sa sem, no predsa len 2500 km a aspoň 22 hodín čistého času za volantom, by boli masaker.

Na viedenskom "flughafe" mi seklo v krížoch a tak som sa cez tie nekonečné kontroly a haly premotkal z nohy na nohu verne imitujúc Quasimoda.

Letisko Madrid-Barajas 

Na madridskom letisku som bol doteraz dvakrát, no zatiaľ sa mi nepodarilo dostať ďalej do centra. Vždy som len vyšiel z letiskovej haly, nastúpil do autobusu spred terminálu 4 a namieril si to do Leon resp. Bilbao, kde som začínal svoje putovanie po Camino de Santiago. 

Ubytko som si tentoraz nerezervoval v hoteli, ale cez stránku AirBNB priamo u jednej španielskej rodiny. Moja španielčina aktuálne pozostáva z chabých pokusov zliepať slová a tak tréning priamo v rodinnom prostredí bude skvelý.

Rodina, u ktorej budem, býva v Tres Cantos, modernom meste, len pol hodku vlakom vzdialenom od centra Madridu. Tres Cantos je najnovšie španielske mesto, bolo založené len pred 30timi rokmi a keďže je v ňom neďaleko policajné riaditeľstvo, ubezpečili ma, že je úplne bezpečné chodiť tu pešo i v noci (na rozdiel od centra Madridu).

Cestou z letiska (moji hostitelia si po mňa prišli) ma prekvapili  zasnežené hory na okolí. Samotné mesto leží na rovine, je vo výške 600 m nad morom, no len 30 km vzdialené hory (Sierra Madrileña), kde sa i lyžuje majú okolo 2000 m.

Pani domácu som šokol, keď som sa po príchode vyzul, ako je na Slovensku zvykom. Tu to zjavne fičí podobne ako v Amerike, kde sa obutý chodí po celom dome.

Sme v trojpodlažnom dome, ako Murphy chcel práve na treťom poschodí a vynášať tie kufriská so seknutými krížami bol zážitok (ani tá kapsalicínová náplasť čo som kúpil v letiskovej lekárni tomu nepomohla). Moje tretie podlažie je zvláštne riešené. Priamo zo schodiska, bez dverí, sa vstupuje do otvoreného priestoru izby. Už po dnešnej noci, keď im na celý dom budem chrápať, verím, že sa majitelia budú chcieť so mnou vážne porozprávať.