Po náročných týždňoch sme si večer dopriali oddych. Teda, kolegovia si ho neodopierajú ani cez víkendy a ako sa túlajú po nočnom Madride tak v každom podniku urobia na svojom Facebooku check-in, aby na druhý deň ráno vedeli, kde vôbec boli. Budúci víkend boli pozvaní na party, ktorej miesto konania je zatiaľ tajné. Organizátori nemajú povolenia na predaj alkoholu, tak ju robia ju takto ilegálne, s príchuťou napätia.
Kým sme sa dostali k jedlu, madridský kolega nás ešte zobral kuknúť k Avenida Toreos na tunajšiu corrida arénu. V turistickej sezóne sa do nej dá i nazrieť, no v tomto zamrznutom februári sme si vystačili pohľadom zvonka (také väčšie Coloseum). On sám ešte na týchto jatkách nebol a keď mi povedal, že najlepšie lístky sa predávajú i po 500 EUR (na tých najviac vychytených mäsiarov), prestalo ma to lákať.
Našťastie odtiaľ nás už zavliekol do tepla, na miesto, kde podľa neho robia najlepšie tapas. Doteraz som o nich iba počul ako o španielskej pochúťke, ale netušil čo to je. Nuž a môže to byť čokoľvek. Sú to akékoľvek drobnosti k pivu či vínu. Nie však čipsy alebo krekry, no napríklad tanier jamón ibérico, syrov, bagetiek s tuniakovou pomazánkou či prekvapením večera, rabo de toro, chvostom býka. Mňamka.
Popri konzumácii obsahu rýchlo prichádzajúcich a ešte rýchlejšie odchádzajúcich tanierov, som sa dozvedel od brazílskeho kolegu, že odkedy armáda vyzabíjala veľa kriminálnikov v mestských slumoch, favelách, už sa odváži do niektorých z týchto častí Rio de Janeiro vstúpiť. Prípadne aj ísť do škôl samby, ktoré sú v nich (dovtedy nemožné pre človeka bez samovražedných úmyslov). Vravel, že situácia v oblasti bezpečnosti sa najmä kvôli blížiacej sa olympiáde veľmi zlepšuje, už viac ako 50% favelas je "čistých", bez každodenných prestreliek. Spomínal nedávnu minulosť, keď jeden z mestských kopcov bol rozdelený ulicou, ktorú volali Gaza, na dve časti a každú stranu ovládala iná skupina. Tam sa vraj strieľalo furt.
Pri odchode z podniku prezradil čo znamená v brazílskej portugalčine "akoby mal škorpióna vo vrecku". Takto pomenúvajú ľudí, ktorí sa veľmi zdráhajú pri platení.
Kolega Rumun zase popri opise toho ako sa u nich žilo za socíku (elektrina iba jeden deň v týždni, potravinové lístky) spomenul "férový"proces, ktorého sa dostalo ich dlhoročnému diktátorovi v 1989. Ceaușescovi bol prisľúbený riadny súd, no len čo sa z pohol z budovy, kde ho držali, tak na príkaz jedného generála, štyria mládenci nelenili, postavili ho k stene aj s pani manželkou a zvyšok je už na známom videu z tohto obdobia.
Samotné Rumunsko je síce na pobreží mora, no ako vravel, majú z neho málo. Ani len ryby či morské živočíchy, lebo kvôli zlej cirkulácii vody v Čiernom mori ich je poskromne ani turistický ruch. Hoteli na pobreží sú ešte zo sedemdesiatych rokov (ďakujem, kedysi dávno sme skúsili) a aj Rumuni chodia radšej do Bulharska, ktoré je lepšie vybudované (všetko postavila TUI) a lacnejšie.
Náš taliansky vedúci ako každý deň pridal svoju trošku o "obľúbenom" Berlusconim. Tentoraz o tom ako si do vlády a do rôznych európskych inštitúcií podosadzoval štetky zo svojich bunga bunga party. Čo som o týchto podujatiach nevedel je ako fungovali. Nech je aký je, vravel vedúci, Berlusconi je pracovitý. Takže keď na vláde pracovali v kuse 20 hodín, na pár hodiek si urobili voľno, napozývali štetule, šupli kokaín a o tri hodky mohli zrelaxovaní pokračovať. Ako som pochopil, nič by na tom Talianom neprekážalo, pokiaľ by tieto akcie nerobil priamo vo vládnych priestoroch.
Za posledný týždeň ma naučili dve nové slová. Jedno je v nadpise a to druhé znamená otlak. Ako som zistil, keď z otlaku vynecháme prvé dve písmená, označuje to penis. Táto španielčina je veľmi záludný jazyk.
Kým sme sa dostali k jedlu, madridský kolega nás ešte zobral kuknúť k Avenida Toreos na tunajšiu corrida arénu. V turistickej sezóne sa do nej dá i nazrieť, no v tomto zamrznutom februári sme si vystačili pohľadom zvonka (také väčšie Coloseum). On sám ešte na týchto jatkách nebol a keď mi povedal, že najlepšie lístky sa predávajú i po 500 EUR (na tých najviac vychytených mäsiarov), prestalo ma to lákať.
 |
| Aréna na býčie zápasy |
Popri konzumácii obsahu rýchlo prichádzajúcich a ešte rýchlejšie odchádzajúcich tanierov, som sa dozvedel od brazílskeho kolegu, že odkedy armáda vyzabíjala veľa kriminálnikov v mestských slumoch, favelách, už sa odváži do niektorých z týchto častí Rio de Janeiro vstúpiť. Prípadne aj ísť do škôl samby, ktoré sú v nich (dovtedy nemožné pre človeka bez samovražedných úmyslov). Vravel, že situácia v oblasti bezpečnosti sa najmä kvôli blížiacej sa olympiáde veľmi zlepšuje, už viac ako 50% favelas je "čistých", bez každodenných prestreliek. Spomínal nedávnu minulosť, keď jeden z mestských kopcov bol rozdelený ulicou, ktorú volali Gaza, na dve časti a každú stranu ovládala iná skupina. Tam sa vraj strieľalo furt.
Pri odchode z podniku prezradil čo znamená v brazílskej portugalčine "akoby mal škorpióna vo vrecku". Takto pomenúvajú ľudí, ktorí sa veľmi zdráhajú pri platení.
Náš taliansky vedúci ako každý deň pridal svoju trošku o "obľúbenom" Berlusconim. Tentoraz o tom ako si do vlády a do rôznych európskych inštitúcií podosadzoval štetky zo svojich bunga bunga party. Čo som o týchto podujatiach nevedel je ako fungovali. Nech je aký je, vravel vedúci, Berlusconi je pracovitý. Takže keď na vláde pracovali v kuse 20 hodín, na pár hodiek si urobili voľno, napozývali štetule, šupli kokaín a o tri hodky mohli zrelaxovaní pokračovať. Ako som pochopil, nič by na tom Talianom neprekážalo, pokiaľ by tieto akcie nerobil priamo vo vládnych priestoroch.
Za posledný týždeň ma naučili dve nové slová. Jedno je v nadpise a to druhé znamená otlak. Ako som zistil, keď z otlaku vynecháme prvé dve písmená, označuje to penis. Táto španielčina je veľmi záludný jazyk.
